Juraj Buzalka

Europrotest nabudúce?

Vstarých členských krajinách EÚ sa potvrdil nárast popularity euroskeptických a nacionalistických strán. V prípade nových členov možno protest pozorovať iba ak v žalostne nízkej účasti, v ktorej opätovne víťazí Slovensko s trinásťpercentnou účasťou, za ktorým v (ne)účasti nasleduje Česko, Chorvátsko, Slovinsko, Poľsko a Maďarsko. O čom toto nové rozdelenie Európy hovorí?

V „starých“ krajinách bola kampaň jasnejšie polarizovaná. Témy, ktoré artikulovali najmä populistické strany, ako nezamestnanosť či prisťahovalectvo, pociťovalo ako problém viac voličov. Takáto protestná voľba bola podľa nemenovaného pozorovateľa na sociálnych sieťach ako vyprázdniť sa do hotelovej postele na protest proti zlým ubytovacím službám a potom sa v tej istej posteli vyspať. Timothy Garton Ash v tejto súvislosti pripomenul paradox: európski občania sa uspokojivou účasťou zapájajú do demokratického procesu, na čo eurofili vyzývajú dávno, ako irónia irónií však vyznieva, že „aktívni“ občania volia proti EÚ! Ako však v duchu účasti dešifrovať protest Novoeurópanov?

Výsledky československého hlasovania protestnú voľbu veľmi nenaznačili. Iba ak by ňou bolo víťazstvo mediálnej strany slovenského „emigranta“ v českých zemiach. V Poľsku síce niečo získala nová pravica, vyhrala však stredopravica. V Poľsku i Maďarsku zostala dominovať nacionálno-konzervatívna pravica, v Maďarsku pokračuje „úspech“ neofašistov. Zásadný protest možno vyčítať iba ak z volieb nohami. Čechoslováci protestovali pri sadení paradajok, na Malokarpatskej vínnej ceste a pri výletoch v prírode. Na Slovensku bola najnižšia účasť tradične na slávnom košickom sídlisku Luník IX. Kampani úplne chýbal politický konflikt. Absentoval otvorene federálny názor na EÚ. Pritom v prípade eurofederácie ide o jednu z reálnejších alternatív ako hrdé, nezávislé a zvrchované cikanie do národnej záhradky.

Slovenské voľby tiež ukázali váhu voličských jadier „tradičných“ strán, ktoré pri nízkej účasti pomôžu aj inak odpísaným (pravicovým) stranám. V stredoslovenských obciach a mestečkách, v ktorých na jeseň víťazil neonacizmus, víťazí opäť premiérova sociálne-konzervatívna strana. Dokonca sa v europarlamente udržal aj bývalý župan, ktorého pred pár mesiacmi zhodil z kresla neonacista. Jedinými výnimkami, hodnými názvu „protestné“, sú dvaja poslanci: neustále radikálnejší Sulík a laický kazateľ a bývalý punker Škripek. Výsledok má však aj svetlejšie stránky. Zakladateľ voľnotrhovo-národnej partaje, ktorá stála za pádom Radičovej vlády v jeseni 2011, pravdepodobne pochoval stranu pre najbližšie parlamentné voľby. Druhé pozitívum je, že poslanec Škripek za čudesné zoskupenie „obyčajných ľudí“ už nebude zákaz nahoty v médiách, ktorá má ochrániť mravnosť mládeže, avšak fakticky hraničí z obmedzením slobody prejavu, presadzovať doma. Ako povedal už pri svojom neočakávanom postupe do slovenského parlamentu v roku 2012: „voliči ma prekrúžkovali a Boh mi dal poslanie“. Na vojne v Postoloprtoch pri Žatci v roku 1990 zažil „na buzeráku osvietenie“ a obrátil sa k Bohu. Dúfajme, že ho toto osvietenie udrží dlho v Bruseli, kde nebude môcť reálne ovplyvniť takmer nič; so Sulíkom ťažko zapadnú do programovej rodiny niektorej z európskych strán.

Čas eurovolieb teda končí pozitívne. Krakovčania v referende odmietli megalomanské dobrodružstvo olympiády, na ktorú sme sa mali skladať finančným skupinám v Tatrách. Na Ukrajine sa konali presvedčivé voľby, ktoré Putinovým podporovateľom pripomenuli, že akokoľvek sa skončí rusko-ukrajinská konfrontácia, plyn tečie aj cez ukrajinskú step. Vo funkcii končí prezident, pri ktorom prezident českých zemí pôsobí ako gigant. Hoci nový slovenský prezident je dženderovo necitlivý – medzi sedmičkou ohlásených kľúčových spolupracovníkov nie je žiadna žena –, vyzerá to na vcelku príjemné leto...

Juraj Buzalka

Obsah Listů 3/2014
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Buzalka

Europrotest nabudúce?

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu