Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2013 > Číslo 6 > Tomáš Horváth: Gesto dobrej vôle intelektuálnej

Tomáš Horváth

Gesto dobrej vôle intelektuálnej

„Potkal jsem ho v jedné básni Walta Whitmana. Je to muž, který se s pokřikem dere dopředu, neboť chce se podívat na svět. ,Hola, místo pro Jonathana!' Místo pro člověka, který chce vidět! Což nepřišel proto, aby se důkladně rozhlédl svýma očima, aby byl u toho, co se děje, a mohl o tom podat zprávu?“

Karel Čapek, Místo pro Jonathana! (1934)

Čapkova zbierka úvah a reflexií nad verejným životom Místo pro Jonathana! sa stala inšpiráciou pre tohtoročné Stredoeurópske fórum, ktoré sa v polovici novembra uskutočnilo v Bratislave a nieslo podtitul Miesto pre občana. Podobne ako pražské Forum 2000, aj o dvanásť rokov mladšia bratislavská konferencia je pozvánkou k diskusii pre každého, kto sa cíti byť čo i len trochu takýmto občanom Jonatánom, občanom, ktorý sa zaujíma o okolitý svet a snaží sa ho lepšie pochopiť. Je však takáto pozvánka k filozofickej diskusii a spoločenskej reflexii pre dnešného občana dostatočne atraktívna?

Dnešný občan Jonatán je omnoho viac podozrievavý a nedôverčivý. Na konferenciu podobného typu, nech je jej téma akokoľvek pútavá, nepríde len tak sám od seba. Je to človek pochybujúci, a preto sa najprv pýta: aký má konferencia význam? Vyrieši sa tým niečo? A nie je to iba prázdne filozofovanie nad abstraktnými otázkami vzdialenými každodennému životu? Táto nedôvera je pochopiteľná – na konferenciách prehovárajú osobnosti z pozície intelektuálnych autorít. A na autority sme tu u nás už dávno zanevreli. Nechceme vstupovať do dialógu s druhými, lebo sa obávame, že nás nikto nebude počúvať. Zvykli sme si, že nás druhí neberú vážne, pretože existuje len ich pravda a tá naša ich nezaujíma. A tak sme rezignovane mávli rukou. Dnešný občan Jonatán je plný strachu, že mu nikto nebude načúvať.

Nie, konferencia, akou je Stredoeurópske fórum či Forum 2000, žiaden problém nevyrieši. Ale to ani nie je jej úlohou – nie je to predsa odborné, problémovo orientované sympózium. Konferencia, o ktorej je reč, je gestom dobré vůle intelektuální (Čapek). Jej skutočným významom je ponúknuť priestor, v ktorom je načúvanie hlasu druhých hlavnou conditio sine qua non – je to učenie a kultivovanie sa v schopnosti, ktorá je predpokladom k tomu, aby sme mohli vstupovať do diskusie s druhými s cieľom vzájomne si porozumieť, ale ktorú žiaľ v bežnom živote postupne strácame.

Preto občan Jonatán svoju otázku poopraví a pýta sa, k čomu je dobré takéto gesto? Odpoveď znie: gesto dobrej vôle intelektuálnej je gestom proti strachu. A že ich nie je málo, tých strachov a obáv, ktoré, ako dobre ukryté tajomstvá, nosíme v sebe – či už ide o spomínaný strach z toho, že nám druhí nenačúvajú, alebo bytostný strach, akým je obava z neistej budúcnosti, alebo strach politicky vyvolávaný ako napríklad strach z menšín; vždy hrozí nebezpečenstvo, že sa tohto nášho strachu niekto zmocní a následne ho ovládne. Americký historik Timothy Snyder, jeden z hostí tohtoročného Stredoeurópskeho fóra, pomenoval ako jednu z najväčších hrozieb pre súčasnú Európu populizmus, ktorý sa zmocňuje strachu jednotlivcov tým, že pomenúva naše súkromné obavy a nazýva to politikou. O nebezpečenstve tohto populizmu sme sa presvedčili napríklad v nedávnych župných voľbách na Slovensku. Konferencia je tak príležitosťou a priestorom k tomu, aby sme náš strach lepšie pochopili a dokázali mu čeliť nielen skrze dialóg, ale aj prostredníctvom otázok, ktoré v nás zanechá.

Čapkov Jonatán sa vyznačuje tým, že sa chce o nadobudnutú skúsenosť, o novú perspektívu podeliť – chce o tom podať správu. Neočakávajme, že náš Jonatán spíše akýsi „report“ alebo že bude vzrušene tlmočiť svojmu okoliu, čo nové sa na konferencii dozvedel. Naopak, bude aj naďalej mlčky a s nedôverou hľadieť na svet, a predsa vydá svedectvo – a to tým, že si gesto dobrej vôle intelektuálnej osvojí. Bude to on, občan Jonatán, kto začne druhým bez strachu načúvať.

(Autor je spoluorganizátorom Stredoeurópskeho fóra)

Tomáš Horváth

Obsah Listů 6/2013
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.