Dvouměsíčník pro kulturu a dialog
Členovia Občianskeho združenia Česko-slovenské Mosty navštívili unikátnu kultúrnu pamiatku: vodný mlyn v Kolárove. Posledný exemplár plávajúceho vodného mlyna sa sem previezol zo skladov Múzea slovenskej dediny v Martine. O realizáciu myšlienky sa zaslúžil miestny nadšenec (dnes už nebohý) pán Šáli. Mlyn je umiestnený na slepom rameni Malého Dunaja a vedie k nemu z druhého (kolárovského) brehu 86 m dlhý zastrešený drevený most, jeden z najdlhších v Európe. V areáli mlyna na brehu sú exponáty historických strojov, stravovacie a ubytovacie zariadenia (možnosť stanovania a táborenia) a domáce zvieratá.
Pôvodne malé mlynské kamene na ručný pohon sa v antike roztáčali silou zvierat a neskôr pomocou vodnej sily a sily vetra. Mlyny na konský pohon sa v antike používali často. V Pompéjach sa zachovala batéria takýchto mlynov ako súčasť pekárne. Aj na našom území sa takéto mlyny často používali. V 15. stor. len v Bratislave bolo 1434 mlynov na konský pohon. Veterné mlyny boli rozšírené najmä na území Bratislavskej a Nitrianskej stolice. Vodné mlyny sa spomínajú v 12. stor. a u nás sa rozšírili najmä v 17. stor. Najväčší rozkvet takýchto plávajúcich mlynov nastal v 19. a na začiatku 20. stor. na našich dvoch riekach Dunaji a Váhu, kde vznikli celé mlynské osady. Rekonštruovaný dunajský mlyn sa dnes nachádza v rakúskom Orth an der Donau. Vodné mlyny po stáročia lemovali behy Dunaja, ale napokon museli v 2. polovici 20. storočia ustúpiť novému režimu na tomto veľtoku, ktorý sa stal frekventovanou tepnou lodnej dopravy – vyžiadala si rešpektovanie prísnych bezpečnostných predpisov.
Prehliadku mlyna v Kolárove sprevádza manželka realizátora jeho rekonštrukcie, ktorá poskytne zasvätený výklad. Návšteva tejto historickej pamiatky v krásnom prírodnom prostredí je pekným zážitkom a možno ju každému odporúčať.
Aj keď na Slovensku 28. október dosiaľ nie je štátnym sviatkom, neprešiel bez povšimnutia. Český spolok, Klub občanov Českej republiky na Slovensku, Občianske združenie Česko-slovenské Mosty a Občianska konzervatívna strana usporiadali stretnutie občanov pri Pamätníku česko-slovenskej štátnosti, kde stojí socha nášho prvého prezidenta T. G. Masaryka. Zástupcovia zúčastnených organizácií položili kytice k Masarykovmu pomníku a predniesli krátke prejavy o význame vzniku prvej Československej republiky pre obidva naše národy. Na zhromaždení sa zúčastnili aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, starostka mestskej časti Staré mesto Tatiana Rosová a viacerí poslanci. Vo svojich prejavoch vyjadrili presvedčenie, že v priebehu piatich rokov sa podarí presadiť v parlamente, aby 28. október bol uzákonený ako štátny sviatok Slovenskej republiky.
Stretnutie sa zakončilo českou a slovenskou štátnou hymnou.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy
Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce.
Statistiky.
