Marián Hatala

Mafra, sakra, napíš „Babiš“!

Predseda politického hnutia ANO 2011 Andrej Babiš, kupujúc mediálny dom Mafra, najprv verejne odmietol zasahovať novinárom do remesla. O čosi neskôr ho prepadli pochybnosti o správnosti svojho názoru, nuž s ním začal polemizovať. Pôvodné pochybnosti ho napokon utvrdili v presvedčení, že kto má peniaze, mal by mať aj vplyv na verejnú mienku, tým skôr, že už jeho vlastný, mienkotvorný „ksicht“ noviny predáva. Presnejšie, predáva tie, ktorých vedenie chce, aby sa predávali a dosiahli tak vyšší náklad a lepšie ekonomické výsledky. Lebo aj v trhovom hospodárstve sa napodiv nájdu redakcie, ktorých „chlapci nevedia, čo robia, a s kým majú tú česť“. A tak sa hrdina nášho príbehu novinárom pokúsil fušovať do remesla, to jest inštruovať ich. Aj keď len na chvíľu, počas ktorej si nedovidel na onen sebe taký blízky „ksicht“. Časom pochopil, a hoci sa zhrdený šokujúcim nezáujmom Lidoviek o tlačovku svojho politického projektu ospravedlnil redaktorom a vydavateľstvu, pachuť zostala. A ešte kopec otázok.

V rozhovore pre denník SME (zo 4. júla 2013) priznal, že „sme v dobrej kondícii, investujeme a... prišiel rad na médiá“. Nestranný čitateľ by mohol prostoreko namietnuť, že dobrá kondícia sa dá utužovať aj čľapkaním sa v moriach patriacim ku svetovým destináciám, ranným pobehávaním po bulvároch európskych veľkomiest v špičkovom úbore či len presúšaním sa pri golfe s rovnako mediálne známymi tvárami. V takom prípade ako protiargument poslúži citát č. 2 zo SME: „Chceme robiť serióznu žurnalistiku..., prispieť k zlepšeniu žurnalistiky.“ Lebo podľa neho k najväčším nerestiam médií patrí „neoverovanie si informácií a odpisovanie od druhých.“

Vŕta mi v hlave, prečo majiteľ slovenských Hospodárskych novín vraví, že na Slovensku už neplánuje kúpiť žiadne iné noviny a prečo ako podnikateľ slovenského pôvodu netuší, kto vlastní spomínaný denník SME. Myslí si azda, že úroveň slovenskej žurnalistiky je na úrovni, ktorú už niet kam dvíhať? Že tu nik nenarába s neoverenými informáciami a neodpisuje od druhého? Ak áno, odkiaľ to vie, keď sa priznáva, že slovenské noviny prakticky nečíta? Akiste nejde o poklonu a pes je zakopaný inde. Najskôr v tom, že ním vlastnené vydavateľstvo má zarábať, zarábať a ešte raz zarábať. A to tým, že redakcia „bude prijímať kvalitné texty, aby noviny boli čítané, a teda inzerenti budú inzerovať.“ A to v Čechách vážne už nik nečíta Bulvár? Ani vtedy nie, keď sú v ňom hyenistické články o Bartošovej?! Naozaj už nik neinzeruje v českom bulvári?!

Je leto, uzatvorme teda úvahu úsmevne. Senátora Škromacha prekvapila rozhlasová debata, „že je snad nějaké divné nosit v sandálech ponožky, prý nějaká národní podivnost. No nevím, ale bez ponožek si sandále neumím představit“. Nasledovala séria názorov za a proti a vzápätí odhadov, akejže politickej orientácie sú diskutujúci. Nezostáva než si povzdychnúť, že podnikavým politikom a politickým podnikateľom človek dlho na nohy nevidí. Schovávajú si ich totiž za „ksichty“. Hoci mnohé je hore nohami – v Čechách a na Slovensku...

Marián Hatala

Obsah Listů 4/2013
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Mafra, sakra, napíš „Babiš“!

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu