Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2013 > Číslo 4 > Juraj Buzalka: Obilie a násilie

Juraj Buzalka

Obilie a násilie

Róbert Fico a jeho minister poľnohospodárstva sa s reportérmi vybrali zhodnotiť postup žatevných prác. Limuzíny zaparkovali na poliach blízko Neveric v okrese Topoľčany. Premiér i minister prehodili zopár slov s poľnohospodármi – správy nespomínajú, či to boli latifundisti alebo traktoristi. Fico si zaspomínal, že ako dieťa si na poliach staval bunkre. S úrodou boli spokojní. Dobrá úroda by mohla znamenať aj zníženie cien potravín, dal sa počuť premiér. Tabloidný denník Plus uverejnil žatevnú fotku premiéra aj s detailom na hodinky s odhadovanou cenou 22 tisíc eur, voličom však zostáva bližšia symbolika dozrievajúceho chleba. Mnohí si rurálnu idylu spájajú s predstavou stability a bezpečnosti počas totalitných režimov.

V Topoľčanoch sa premiér narodil ako syn robotníka na vysokozdvižnom vozíku a predavačky obuvi. Topoľčany a okolie boli počas detstva jeho starých rodičov známe podporou Hlinkovej strany. Fara Jozefa Tisa, z ktorej vycestovával za prezidentskými povinnosťami, sa nachádza v neďalekých Bánovciach nad Bebravou a iste tiež prispela k popularite fašizoidného prúdu. Nečudo, že aj najstrašnejší pogrom na obyvateľoch, ktorí sa práve vrátili z koncentračných táborov, sa za apatie silových zložiek udial práve v Topoľčanoch. Darilo sa tu Vladimírovi Mečiarovi. Dnes pravdaže všade dominuje premiérova sociálna demokracia.

Spojenie žatevných prác a fašizmu upozorňuje na zabúdaný fakt: hranica medzi idylou rurálneho sveta a nebezpečím, že nevinný rurálny morálny poriadok bude absolutizovaný autoritatívnou politikou, je tenšia, ako si mnohí liberáli dokážu pripustiť. Už od začiatku žatevných prác doznieva júnový zásah policajtov v rómskej osade v Moldave nad Bodvou neďaleko Košíc. Zlomené rebro, krv v moči, modriny po úderoch obuškom na chrbte a krku, pomliaždenie hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice hlásili asi tridsiati obyvatelia, potom ako osadu navštívili kukláči na asi dvadsiatich autách. Hoci obyvatelia sa po zásahu báli spať doma a na noc chodili k príbuzným alebo na pole, vedenie polície a najmä minister Kaliňák si zákrok pochvaľujú ako dobrú preventívnu akciu. Údajne Róm zaútočil na policajta sekerou. Útok sa však podľa všetkého nestal v Moldave. V ten istý deň šla polícia urovnávať manželský spor do niekoľko kilometrov vzdialeného Drienovca. Internetové video so svedectvami skôr hovorí o odplate za drobný konflikt medzi hliadkou a dvoma Rómami. Inšpekcia ministerstva vnútra – podľa dostupných informácii bez vypočutia poškodených – priniesla výsledok: moldavský zásah bol oprávnený.

V čase vrcholiacich žatevných prác neznámi páchatelia vypálili na dom v Hornej Kráľovej pri Šali 22 rán zo samopalu. O tretej hodine ráno vystúpilo z dvoch aut niekoľko rozzúrených mužov a začali na Rómov v dome vykrikovať: „Cigáni špinaví, vyjdite von!“ Guľky sa našli v izbách, kuchyni, rozstrieľané zostali dve autá. Polícia streľbu nepovažuje za rasový útok, ale ako zločin poškodzovania cudzej veci, ktorú mal iniciovať rozbitý pohár na diskotéke.

Aj Economist si všimol, že na Slovensku štvrťstoročie po páde toho berlínskeho vyrástlo proti Rómom minimálne štrnásť múrov. Jeden v Košiciach, Európskom hlavnom meste kultúry 2013. Žiada sa teda domaľovať premiérom prezentovanú idylku o žatevných prácach. Pri chvályhodnej podpornej akcii Blokujeme! pred českou ambasádou v Bratislave, ktorá upozorňuje na šírenie anticiganizmu, neslobodno zabúdať na korene slovenského fašizmu. Ochrana rurálneho gýča zďaleka nebola len zábavkou komunistických mocipánov, po ktorej sa išli opiť do družstevnej pivnice, ako si komentátori kritizujúci premiéra za ľúbivú pózu nahovárajú. Vedenie sociálnej demokracie – ako možno súdiť podľa premiérovho názoru, že štatistiky nezamestnaných nekazia nevzdelaní a vylúčení, ale Rómovia, Slovensko je primárne vlasťou štátotvorných Slovákov, menšín až potom a práva občanov trápia len ľudskoprávnych svätuškárov, nie bežných pracujúcich – tento fašizoidný pud Slovenska cíti!

Juraj Buzalka

Obsah Listů 4/2013
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.