Slovenský turistický ruch sa síce nachádza v o niečo lepšej kondícii, ne býval, no aktuálne čísla, ktoré vykazuje, sú stále málo reprezentatívne, ba zavše a nelichotivé.
Zhrňme si aspoň podstatné ukazovatele: minulý rok navštívilo Slovensko 1,5 milióna cudzincov, ich priemerná dĺka pobytu predstavovala 2,7 prenocovania, útrata za ubytovanie činila 129,5 milióna eur.
Štátna kasa je dávno vydrancovaná, nu niet divu, e ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja bije na poplach, freneticky tlčúc na bubny do roľky zvinutým dokumentom Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020. Viaceré v ňom obsiahnuté návrhy zmien naznačujú, e pri téme cestovný ruch ešte stále zápasíme so základmi abecedy. Ministerstvo najnovšie presadzuje, aby sa vo verejnej osobnej doprave povinne uvádzali informácie pre cestujúcich v angličtine. Správne, hoci – prečo len v angličtine, a nie napríklad aj v iných svetových jazykoch? Ešte horšie je, e v dlhoch utopené samosprávy sa návrhu chytili ako povestnej slamky a začali ho spájať s pochabou nádejou, e sa tým zvýši počet zahraničných návštevníkov na Slovensku. Nu, zvýši, čoby nie – o málo milé promile. U len preto, koľko zahraničných turistov nás ročne navštívi. Na porovnanie pomerne neporovnateľného: v ČR sa vlani ubytovalo 7,1 milióna.
Do kategórie ´neopodstatnené nádeje a očakávania´ patrí i avizovaná dotácia pre cestovné kancelárie, ubytovateľov či dopravcov, ktorí pritiahnu zahraničných turistov aspoň na päť dní. Ministerstvo bohvieprečo očakáva, e investícia sa mnohonásobne vráti v podobe vyšších trieb, daňových príjmov a vyššieho počtu zamestnaných. Preto s rozhadzovačnosťou sebe vlastnou poloilo na stôl dotáciu tridsať eur na turistu prichádzajúceho z krajín bez vízovej povinnosti. To u priam zaváňa honom na nič netušiacich turistov. Lebo v onom strategicky sa tváriacom dokumente sa málo píše o väčšom investovaní do rozvoja sluieb, infraštruktúry, ivotného prostredia či o vytváraní podmienok pre takzvanú aktívnu dovolenku, ktorá dnes tak letí. Neuvauje sa, pravdae, ani o zníení daňového zaťaenia pre subjekty v cestovnom ruchu. Preto ministerské inovačné hurá aktivity mono opísať nasledovne: Naeňme sem zahraničných turistov, potom sa uvidí!
Ako problematický sa javí aj zámer vydávať certifikáty na základe národného systému kvality a udeľovať Cenu ministra za najúspešnejšiu inováciu v cestovnom ruchu, dotovanú čiastkou 20 000 eur ročne. Stojí za úvahu, či by obyčajná ľudská slušnosť a istá kultúrna gramotnosť v gastronomických zariadeniach a v širšom verejnom slovenskom priestore nebola tou prepotrebnou inováciou a či by v konečnom dôsledku nepriniesla viac osohu, ne ministerstvom ohlasovaná, finančne oveľa náročnejšia motivácia podnikateľov? Inými slovami: Čo tak dočapovať Zlatého baanta, klepnúť po prstoch taxikárskym zdieračom v Bratislave alebo prejavovať menej tolerancie voči vandalom ničiacim kultúrne pamiatky v historickom centre hlavného mesta?
Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 sa hlavnými cieľmi nápadne ponáša na všeobecnú a naskrze nudnú deklaráciu s dávno obohranými refrénmi: zvýšenie konkurencieschopnosti v cestovnom ruchu, vyrovnávanie regionálnych rozdielov, vytváranie nových pracovných príleitostí, podpora cieľových miest s dostatočným prírodným a kultúrnohistorickým potenciálom, odstraňovanie administratívnych prekáok podnikania, rozvíjanie informačných a propagačno-prezentačných aktivít... Nečudo, e z dokumentu odvodené riešenia majú podobnú kvalitu.
Ministerskí krasorečníci a frázisti denne pracujú, a sa im od klávesníc práši, a svet sa o Slovensku ako dovolenkovej destinácii nie a nie dozvedieť. Hravo nás u predbehli pobaltské štáty a predbiehajú nás Rumunsko, Bulharsko, ktoré sú jednoducho v kurze. Kadý deň prichádzame o významné západoeurópske trhy a propagácia krajiny zostáva na úrovni finančne poddimenzovanej a riedkej siete Slovenských inštitútov v zahraničí. Napriek tomu, či práve preto: hurááá na turistov!
Marián Hatala (1958) je básník, překladatel, novinář, kritik; stálý spolupracovník Listů.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.