Prečo ľudia súhlasia so svojím vlastným zotročovaním? Túto otázku si v polovici 16. storočia poloil mladý študent práva Étienne de la Boétie, neskôr jeden zo zakladateľov modernej politickej filozofie vo Francúzsku. Dnes by odpoveď na ňu mohla znieť takto: lebo je to pohodlné.
V posledných týdňoch vzbudila na Slovensku rozruch novela zákona, iniciovaná ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, o povinnosti hlásiť miesto pobytu v zahraničí v prípade, e doba pobytu potrvá dlhšie ako 90 dní. Okamite sa na ministra zniesla vlna kritiky zo strany opozície, ako aj širokej verejnosti. Pozornosť kritikov sa upierala najmä na doplnenie slovíčka povinnosť do u existujúceho zákona z roku 1998. Obava, akokoľvek opodstatnená, e napríklad študent na výmennom pobyte v zahraničí, ktorý svoj pobyt mimo republiku riadne nenahlási, bude sankcionovaný, je prinajmenšom predčasná, keďe zákon je v platnosti u 15 rokov a doteraz sa nad jeho významom nikto nepozastavoval. Účinnosť a vymáhateľnosť takéhoto zákona je teda značne otázna a v tejto veci nemá jasno ani sám minister.
Akosi opomenutý však zostal iný bod toho istého vládneho návrhu súvisiaci so vznikom Registra fyzických osôb. Malo by sa jednať o zavedenie centrálneho zhromadiska osobných údajov prístupného všetkým, ktorí budú disponovať oprávnením s týmito údajmi narábať. Vo vládnom návrhu, ktorý mení stávajúci zákon, sa medzi dôvodmi na novelizáciu okrem iného spomína aj nasledovné: Významný spoločenský prínos bude mať register fyzických osôb vo zvýšení komfortu fyzických osôb a právnických osôb pri komunikácii s úradmi spočívajúcej v obmedzení byrokracie. A tu sa dostávame k podstate problému: poskytnutie osobných údajov registru na jednej strane zaručí viac pohodlia obyvateľovi, ale na druhej strane umoní osamostatnenie byrokracie. Nejedná sa tak o redukciu byrokracie, ako sa môe na prvý pohľad zdať, ale o jej oddelenie od občana výmenou za prísľub pohodlia. Nechcem spochybňovať význam byrokracie v spravovaní štátu – naopak, na byrokracii je dôleité práve to, e jej samotná prítomnosť a náš kontakt s ňou nás nútia pýtať sa na jej zmysel a účel, a tak jej prirodzene brániť v tom, aby sa vymkla spod kontroly. A práve strata tohto kontaktu, a tým pádom aj kontroly, je najväčším problémom toľko diskutovaného vládneho návrhu.
Táto novela tak poukazuje na dôleitý fakt – v dnešnej dobe má moc ten, kto dokáe efektívne ovládať prísun pohodlia – nazvime to politický manament komfortu. Lene pohodlnosť nie je problémom štátu či byrokracie, ale nás samotných. Zaujíma nás len efektívnosť nášho vzťahu k štátu, no nie u jeho podstata. Dobrovoľne sa tak nechávame väzniť v komfortnej cele panoptika, ktoré svojou pohodlnosťou sami pomáhame budovať. Ale demokracia predsa nie je iadne väzenie, mohla by znieť námietka. Iste, veď stačí sa len rozhliadnuť a uvidíme, e tá cela nemá vskutku iadne mree – kedykoľvek sa dá opustiť. Ale načo vstávať?
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.