Tomáš Horváth

Prísun pohodlia

„Prečo ľudia súhlasia so svojím vlastným zotročovaním?“ Túto otázku si v polovici 16. storočia položil mladý študent práva Étienne de la Boétie, neskôr jeden zo zakladateľov modernej politickej filozofie vo Francúzsku. Dnes by odpoveď na ňu mohla znieť takto: lebo je to pohodlné.

V posledných týždňoch vzbudila na Slovensku rozruch novela zákona, iniciovaná ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, o povinnosti hlásiť miesto pobytu v zahraničí v prípade, že doba pobytu potrvá dlhšie ako 90 dní. Okamžite sa na ministra zniesla vlna kritiky zo strany opozície, ako aj širokej verejnosti. Pozornosť kritikov sa upierala najmä na doplnenie slovíčka „povinnosť“ do už existujúceho zákona z roku 1998. Obava, akokoľvek opodstatnená, že napríklad študent na výmennom pobyte v zahraničí, ktorý svoj pobyt mimo republiku riadne nenahlási, bude sankcionovaný, je prinajmenšom predčasná, keďže zákon je v platnosti už 15 rokov a doteraz sa nad jeho významom nikto nepozastavoval. Účinnosť a vymáhateľnosť takéhoto zákona je teda značne otázna a v tejto veci nemá jasno ani sám minister.

Akosi opomenutý však zostal iný bod toho istého vládneho návrhu súvisiaci so vznikom Registra fyzických osôb. Malo by sa jednať o zavedenie centrálneho zhromaždiska osobných údajov prístupného všetkým, ktorí budú disponovať oprávnením s týmito údajmi narábať. Vo vládnom návrhu, ktorý mení stávajúci zákon, sa medzi dôvodmi na novelizáciu okrem iného spomína aj nasledovné: „Významný spoločenský prínos bude mať register fyzických osôb vo zvýšení komfortu fyzických osôb a právnických osôb pri komunikácii s úradmi spočívajúcej v obmedzení byrokracie.“ A tu sa dostávame k podstate problému: poskytnutie osobných údajov registru na jednej strane zaručí viac pohodlia obyvateľovi, ale na druhej strane umožní osamostatnenie byrokracie. Nejedná sa tak o redukciu byrokracie, ako sa môže na prvý pohľad zdať, ale o jej oddelenie od občana výmenou za prísľub pohodlia. Nechcem spochybňovať význam byrokracie v spravovaní štátu – naopak, na byrokracii je dôležité práve to, že jej samotná prítomnosť a náš kontakt s ňou nás nútia pýtať sa na jej zmysel a účel, a tak jej prirodzene brániť v tom, aby sa vymkla spod kontroly. A práve strata tohto kontaktu, a tým pádom aj kontroly, je najväčším problémom toľko diskutovaného vládneho návrhu.

Táto novela tak poukazuje na dôležitý fakt – v dnešnej dobe má moc ten, kto dokáže efektívne ovládať prísun pohodlia – nazvime to politický manažment komfortu. Lenže pohodlnosť nie je problémom štátu či byrokracie, ale nás samotných. Zaujíma nás len efektívnosť nášho vzťahu k štátu, no nie už jeho podstata. Dobrovoľne sa tak nechávame väzniť v komfortnej cele panoptika, ktoré svojou pohodlnosťou sami pomáhame budovať. Ale demokracia predsa nie je žiadne väzenie, mohla by znieť námietka. Iste, veď stačí sa len rozhliadnuť a uvidíme, že tá cela nemá vskutku žiadne mreže – kedykoľvek sa dá opustiť. Ale načo vstávať?

Tomáš Horváth

Obsah Listů 3/2013
Archiv Listů
Autoři Listů

Tomáš Horváth

Prísun pohodlia

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu