Juraj Buzalka

Slovenská višegrádska jar

Na Slovensku sa už dlhšie hovorí, že je lacnejšie kúpiť si sudcu ako zaplatiť priemerného právnika. Učiteľmi sú popri dôchodkyniach už len ženy bohatých podnikateľov, ktoré chodia do práce predvádzať modely z obchodných centier, občas masochistickí mohykáni. Členovia lepších bratislavských rodín sa s chorobou radšej odvezú za hranicu, kde ich odchytí rakúska sanitka, ako by riskovali zákrok v bratislavskej nemocnici. Kňazom po skúsenostiach s odvolaním odbojného arcibiskupa zakázali predstavení hovoriť do médií. Už aj bigotnejší veriaci si vravia, že vedia málo na to, aby boli ateisti, ale dosť na to, aby prestali veriť cirkvi.

Nezamestnanosť sa za päť rokov zdvojnásobila a približuje sa najťažším rokom upratovania po mečiarizme. Navyše sa jar nevie zbaviť snehu, aby sa niektorí naštvaní mohli svojpomocne pustiť do opráv výtlkov; štát dvadsať rokov sľubuje len diaľnice a bežné cesty nemá kto ratovať. Už aj v najzapadnutejších častiach Poľska, kde ešte pred desaťročím počúvali škváru pod ojazdenými autami z Nemecka a závistlivo pokukovali po československých asfaltkách, opravili aj bočné cesty!

Slovenská a poľská vláda budú pokračovať v úsilí o usporiadanie zimnej olympiády v roku 2022 v Krakove a Tatrách. Premiér Fico tvrdí, že na olympiádu sa treba pozerať ako na šancu pre rozvoj krajiny, cestovného ruchu, vytváranie pracovných miest. Športové ideály sa krčia pod tlakom obchodných a politických záujmov. Šport je medzinárodný teáter, zábava, aj nacionalistická prezentácia. Podobne ako širokorozchodná železnica z Číny cez Rusko až do Viedne – megalománia slovenského premiéra z čias vlády so Slotom a Mečiarom – aj potemkinovská olympiáda má v prvom rade liečiť slovenské komplexy. Podobne ako dnes v Soči, ani tatranská replika ruského vzoru naisto nezabudne na spriatelených podnikateľov.

O túžbach zbaviť sa komplexov o tisícročnom útlaku a budovať imidž modernej krajiny píše blogy aj minister zahraničia Lajčák. Už aj s orbánovským Maďarskom, tradičným nepriateľom slovenskej sociáldemokracie a nacionalistov, sú vzťahy neporovnateľne lepšie ako vtedy, keď sa nad Dunajom kovali vzdorzákony o výlučnosti etnoobčianstva! Dobrým vzťahom určite prospelo, že minister – ktorý si inak zakladá na svojej eurokompatibilite a imidži špičkového diplomata – prestal byť jedným z najhlasnejších maďarofóbov prvej vlády svojho nacionalistického premiéra.

Podľa najnovších správ môže jarná višegrádska sezóna na Slovensku vyvrcholiť realizáciou túžby prezidenta Zemana vyslať na Slovensko veľvyslankyňu Klausovú. Použijúc klausovsko-zemanovskú logiku očierňovania predkov si výber možnej veľvyslankyne, dcéry vysokého úradníka Tisovej vlády, ktorý spisoval židovský majetok, a neskoršieho komunistického úradníka, pýta veľa zadržiavania škodoradosti. Hoci mnohí poslanci vládnucej sociáldemokracie na Slovensku majú pozitívny vzťah k vojnovej Slovenskej republike, naposledy pri odmietnutí príliš antifašistického kandidáta na šéfa ÚPN – v blahej naivite netušia, že tým majú pozitívny vzťah aj k Mníchovu a Viedenskej arbitráži –, predsa len aj v SMER-e vedia, že hoci z Čiech prišiel aj komunizmus, viac radno hovoriť o Masarykovi a demokracii. Ešteže búrajú dvestoročný pivovar v Poprade, ktorý nedokázal navariť pivo podľa chuti českého prezidenta, keďže ho odporučil používať na čistenie zubných protéz. Ako je známe, pivovar reagoval zavedením nového druhu piva. Po Milošovi Zemanovi pomenovali osemstupňové pivo pre najmenej solventného zákazníka. Pivovarníci pritom siahli po zvukomalebnom nemeckom pomenovaní zemana, Edelmann.

Otázky o súdoch, školstve, nezamestnanosti a usmievavých lekároch, ktorí ešte nestihli utiecť aspoň do Čiech, sa vďaka olympijským mareniam, otepleniu populistických susedských vzťahov a možnému daru súdruha z bratskej krajiny odsúvajú na neurčito!

Juraj Buzalka

Obsah Listů 2/2013
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Buzalka

Slovenská višegrádska jar

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu