Na Slovensku sa u dlhšie hovorí, e je lacnejšie kúpiť si sudcu ako zaplatiť priemerného právnika. Učiteľmi sú popri dôchodkyniach u len eny bohatých podnikateľov, ktoré chodia do práce predvádzať modely z obchodných centier, občas masochistickí mohykáni. Členovia lepších bratislavských rodín sa s chorobou radšej odvezú za hranicu, kde ich odchytí rakúska sanitka, ako by riskovali zákrok v bratislavskej nemocnici. Kňazom po skúsenostiach s odvolaním odbojného arcibiskupa zakázali predstavení hovoriť do médií. U aj bigotnejší veriaci si vravia, e vedia málo na to, aby boli ateisti, ale dosť na to, aby prestali veriť cirkvi.
Nezamestnanosť sa za päť rokov zdvojnásobila a pribliuje sa najťaším rokom upratovania po mečiarizme. Navyše sa jar nevie zbaviť snehu, aby sa niektorí naštvaní mohli svojpomocne pustiť do opráv výtlkov; štát dvadsať rokov sľubuje len diaľnice a bené cesty nemá kto ratovať. U aj v najzapadnutejších častiach Poľska, kde ešte pred desaťročím počúvali škváru pod ojazdenými autami z Nemecka a závistlivo pokukovali po československých asfaltkách, opravili aj bočné cesty!
Slovenská a poľská vláda budú pokračovať v úsilí o usporiadanie zimnej olympiády v roku 2022 v Krakove a Tatrách. Premiér Fico tvrdí, e na olympiádu sa treba pozerať ako na šancu pre rozvoj krajiny, cestovného ruchu, vytváranie pracovných miest. Športové ideály sa krčia pod tlakom obchodných a politických záujmov. Šport je medzinárodný teáter, zábava, aj nacionalistická prezentácia. Podobne ako širokorozchodná eleznica z Číny cez Rusko a do Viedne – megalománia slovenského premiéra z čias vlády so Slotom a Mečiarom – aj potemkinovská olympiáda má v prvom rade liečiť slovenské komplexy. Podobne ako dnes v Soči, ani tatranská replika ruského vzoru naisto nezabudne na spriatelených podnikateľov.
O túbach zbaviť sa komplexov o tisícročnom útlaku a budovať imid modernej krajiny píše blogy aj minister zahraničia Lajčák. U aj s orbánovským Maďarskom, tradičným nepriateľom slovenskej sociáldemokracie a nacionalistov, sú vzťahy neporovnateľne lepšie ako vtedy, keď sa nad Dunajom kovali vzdorzákony o výlučnosti etnoobčianstva! Dobrým vzťahom určite prospelo, e minister – ktorý si inak zakladá na svojej eurokompatibilite a imidi špičkového diplomata – prestal byť jedným z najhlasnejších maďarofóbov prvej vlády svojho nacionalistického premiéra.
Podľa najnovších správ môe jarná višegrádska sezóna na Slovensku vyvrcholiť realizáciou túby prezidenta Zemana vyslať na Slovensko veľvyslankyňu Klausovú. Pouijúc klausovsko-zemanovskú logiku očierňovania predkov si výber monej veľvyslankyne, dcéry vysokého úradníka Tisovej vlády, ktorý spisoval idovský majetok, a neskoršieho komunistického úradníka, pýta veľa zadriavania škodoradosti. Hoci mnohí poslanci vládnucej sociáldemokracie na Slovensku majú pozitívny vzťah k vojnovej Slovenskej republike, naposledy pri odmietnutí príliš antifašistického kandidáta na šéfa ÚPN – v blahej naivite netušia, e tým majú pozitívny vzťah aj k Mníchovu a Viedenskej arbitrái –, predsa len aj v SMER-e vedia, e hoci z Čiech prišiel aj komunizmus, viac radno hovoriť o Masarykovi a demokracii. Eštee búrajú dvestoročný pivovar v Poprade, ktorý nedokázal navariť pivo podľa chuti českého prezidenta, keďe ho odporučil pouívať na čistenie zubných protéz. Ako je známe, pivovar reagoval zavedením nového druhu piva. Po Milošovi Zemanovi pomenovali osemstupňové pivo pre najmenej solventného zákazníka. Pivovarníci pritom siahli po zvukomalebnom nemeckom pomenovaní zemana, Edelmann.
Otázky o súdoch, školstve, nezamestnanosti a usmievavých lekároch, ktorí ešte nestihli utiecť aspoň do Čiech, sa vďaka olympijským mareniam, otepleniu populistických susedských vzťahov a monému daru súdruha z bratskej krajiny odsúvajú na neurčito!
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.