Ferdinand Vrábel

Zaježová – fenomén slovenskej sebaobrany

Spoločenstvo Zaježová (okres Zvolen, časť obce Pliešovce) začalo na tejto samote vznikať začiatkom 90. rokov. Podobne ako iné slovenské lazy a kopanice, aj Zaježová (súčasť bývalých Pliešovských lazov) sa v druhej polovici 20. storočia začala vyľudňovať: starí vymierali a mladí odchádzali do nižších polôh, do miest, do škôl, za prácou a za ľahším životom.

Karta sa obrátila po zásadných zmenách v rokoch 1989 a 1990 a postupným neúmerným zvyšovaním životných nákladov v mestách i na dedinách. Do Zaježovej sa začali vracať niektorí pôvodní obyvatelia, ale keďže sa tam vtedy dali pomerne lacno kúpiť aj pozemky aj nehnuteľnosti, prichádzali aj novousadlíci z rôznych kútov Slovenska, dokonca aj z Bratislavy. Ich motiváciou bol jednak zdravší spôsob života a jednak menšie životné náklady, neporovnateľné najmä s Bratislavou aj s inými mestami kdekoľvek na Slovensku. Mnohí si tu zakúpili staršie domy, ktoré si poopravovali, začali si zakladať pridomové malé hospodárstva – záhradky, v ktorých si dopestovali zeleninu a ovocie –, založili si vlastné chovy domácich zvierat, hydiny, kôz, ovcí či kráv. Obyvatelia si založili spoločenstvo s mnohoznačným a krásnym názvom Pospolitosť pre harmonický život.

Návrat k starým idylickým časom? Nie celkom, lebo to, čo tu bolo predtým, tradičný život, ktorý tu lazníci viedli na báze viacmenej úplnej sebestačnosti, sa už celkom nedá vrátiť naspäť, doba aj tu pokročila. Ale predsa len život na samote má najmä v dnešných časoch mnoho predností a výhod. Kríza, podľa niektorých len „kríza“, lebo je údajne umelo vyvolaná a udržiavaná nenásytnými finančnými inštitúciami, už trvá dlhšie ako Veľká kríza v rokoch 1929–1933 a podaktorí predpokladajú, že – panečku – ešte nejakých 5–10 rokov potrvá. Aj to len v tom lepšom prípade. V prípade horšom sa jej už vraj nikdy nezbavíme a ceny budú neustále iba stúpať so súčasným rastom nezamestnanosti, biedy a nespokojnosti más. Aj to vedie členov spoločenstiev, ako je aj Zaježová, k sebaobranným reflexom. Súčasťou ich spôsobu ako čeliť tomuto neblahému vývoju je čo najväčšia sebestačnosť, pokiaľ ide o potraviny a vodu, ale aj maximálna úspora energií a snaha o život v harmónii s prírodou.

Veď sťažnosti na už aj tak neúnosne vysoké ceny, či už ide o energie alebo o potraviny, nič nepomáhajú a ceny pod rôznymi zámienkami neustále rastú. (Za najnovším zdražovaním potravín na Slovensku stojí sice rekordné sucho a nízka úroda, na druhej strane obchodníci výrazne zvýšili ceny napríklad kureniec, hoci ich nakupujú len za nepatrne vyššie ceny ako predtým, upozorňuje prezident Potravinárskej komory Daniel Poturnay.)

Reakciou na tento vývoj je pokus Zaježovčanov o väčšiu nezávislosť od obchodných reťazcov, dodávateľov energií i bánk. Preto sa snažia o samozásobenie – napríklad vodu odoberajú z vlastných studní. Pokus o akúsi spoločnú miestnu menu „ježov“ sa síce nepodaril, ale inak funguje spoločné vlastníctvo a používanie áut a strojov, ako aj výmena produktov (potraviny) či prác. Funguje aj spoločný odvoz detí do školy a podobne. Podľa niektorých členov spoločenstva im na mesačné prežitie stačí neuveriteľných 50 eur na osobu, náklady na bývanie sú tiež minimálne a v zime si domy vykurujú drevom, ktoré si lacno zakúpia z miestnych lesov. Väčšina obyvateľov je aj zamestnaná – sú to rôzni remeselníci, ale dokážu si prevádzkovať aj vlastnú školu. V nižších ročníkoch (1. až 5.) si deti učia sami. V Zaježovej, ktorá sa už na Slovensku stala pojmom a vzniklo o nej už aj niekoľko diplomových prác, sa organizujú aj celoslovenské Zelené školy a rôzne vzdelávacie kurzy.

Ako som spomenul, úplná sebestačnosť sa ani v Zaježovej dosiahnuť nedá, ale rozhodujúci je pohodový a bezstresový spôsob života, pokoj a krásna príroda okolo. Pritom ak niekto dostane chuť si zájsť aj „medzi ľudí“ do dediny, do mesta, divadla alebo reštaurácie či kina – Pliešovce, Dobrá Niva alebo Zvolen sú v dosahu a dá sa aj to z času na čas zvládnuť. Okolitá krásna príroda – Podpoľanie či Štiavnické vrchy a Javorie nie sú až také atraktívne ako napríklad Malá Fatra alebo Vysoké Tatry, ale práve preto je tu aj menej turistov a väčší pokoj, menej ruchu v letných aj zimných turistických mesiacoch.

Ferdinand Vrábel

Obsah Listů 6/2012
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

Zaježová – fenomén slovenskej sebaobrany

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu