Marián Hatala

Business as usual po slovensky

Hokejový Slovan Bratislava ponúkol vstupenky na svoj decembrový zápas proti Levu Praha v internetovej, štyri dni trvajúcej aukcii. Vraj pre veľký záujem fanúšikov a v snahe potlačiť čierny trh so vstupenkami. Experiment však – ako sa dalo čakať – záujem fanúšikov aj tak neuspokojil, čierny trh možno potlačil, no súčasne vytvoril trh solventnejších návštevníkov, hoci na štadióne budú sedieť na bežných sedadlách a mimo presklených boxov.

Predražený Zimný štadión O. Nepelu s kapacitou 10 055 miest – mimochodom, Post Finance Arena v meste Bern, ktoré má 130 000 obyvateľov, pojme temer 17 tisíc ľudí – nemohol uspokojiť záujem športovej verejnosti už počas minuloročných majstrovstiev sveta. Vstupom Slovana do prestížnej Kontinentálnej hokejovej ligy sa tento naskrze zbytočný hendikep (keď už lietali milióny navyše, prečo sa ich pár nenašlo na rozšírenie kapacity?) zvýrazňuje a – speňažuje. Veď už po niekoľkých hodinách aukcie sa najvyššia (lebo nezáväzná) ponuka za jedinú vstupenku vyšplhala na päťsto eur, definitívny strop bol okolo dvetisíc eur – pri vyvolávacej cene šestnásť eur. Aj keď si dražitelia po takéto „vstupenky“ neprídu, ich konečná cena bude oveľa vyššia než vyvolávacia, keďže organizátor osloví ďalších účastníkov aukcie s nižšími ponukami. Pekne podľa poradia. Dlhého, predlhého, veď záujem je asi štvornásobný. Kam sa hrabe očierňovaný čierny trh so svojimi ľudovými cenami!? Dopovedzme, že v tomto netradičnom režime predaja išlo o asi 4000 vstupeniek, keďže o zvyšné sa delia majitelia permanentiek a fanúšikovia hosťujúceho mužstva. Zdalo by sa, že takto sa vlk nažerie a koza nielenže ostane celá, ale ešte sa jej ujde riadny kus z hostiny.

Marketingový riaditeľ hokejového klubu Milan Vajda nepočítal zle, ak sa rozhodol pre takúto stratégiu. Ukazuje sa, že cestu k nej si dláždil už skôr: Na začiatku sezóny lístok koštoval od ôsmich do šestnástich eur. Neskôr zdražel o dve eurá, a to vraj pre náklady spojené s poistením dvoch hráčov (Višňovského a Sekeru), ktorí pri výluke NHL posilnili káder mužstva. Argument si priam koleduje o porovnanie: v Kladne ešte nedávno hralo päť hviezd z NHL (okrem Jágra Kaberle, Židlický, Plekanec a Tlustý), no klub s cenou vstupeniek nehýbal. A Lev Praha? Aj on účinkuje v KHL, no najdrahší lístok na jeho zápas v aréne, ktorá tiež nie je žiadnou stodolou s roztopeným ľadom, dostať za veľmi prijateľných 280 českých korún.

Isteže, vybudovať v medzinárodnom meradle konkurencieschopný a perspektívny tím nie je lacný špás, nota bene v dnešných časoch a v takej malej krajine, akou je Slovensko. Robiť však z tohto projektu exkluzívnu záležitosť, dostupnú zväčša len pre jeho solventnejších obyvateľov, odvádza pozornosť od iných ťažkostí. Okrem mnohých rodín, ktorým príjem neumožňuje, aby sa ich synovia mohli súťažne venovať hokeju, totiž máme 47 zakrytých zimných štadiónov, z ktorých viaceré treba modernizovať, a 21 otvorených plôch, ku ktorým treba pridať ďalšie. Počet registrovaných hráčov sa u nás pohybuje na úrovni 8280, zatiaľ čo Česko eviduje 96 000 hráčov, skrátka, na tisíc obyvateľov tam pripadá desať hokejistov, čo našim susedom zabezpečuje tretie miesto na svete. Akiste aj preto, že ľudia, ktorí tam pracujú v hokejových štruktúrach, myslia nielen na business as usual, ale i na širšie súvislosti – na budúcnosť tohto druhu športu a na fanúšika, čo nestojí v postavení mimo hry.

Marián Hatala

Obsah Listů 6/2012
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Business as usual po slovensky

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu