Co vás přivedlo k pustým hypermarketům a obchodním centrům?
Kedysi som fotografoval ľudí v nákupných centrách, ako tam chodia nielen nakupovať, ale i iť. Uvedomil som si, e centrá sú vlastne stále plné okrem troch sviatkov v roku, a i tie u mono budú onedlho minulosťou. Chcel som preto ešte vyuiť poslednú šancu a zachytiť centrá a parkoviská prázdne. Keď som sa potom uchádzal o prijatie na opavskú univerzitu, Jindřicha Štreita práve tieto fotografie zaujali najviac.
Na Slovensku je sice víc svátků ne v ČR, přesto je asi i zde dost obtíné zastihnout chrámy konzumu liduprázdné.
Dá sa to len na Nový rok, Veľkonočnú nedeľu a na Vianoce. V ostatné sviatky majú väčšinou otvorené a plno. Našťastie pre mňa, v Rakúsku býva zavreté kadú nedeľu, take som mal monosť dokončiť súbor v kratšom čase a časť prác pochádza práve odtiaľ.
Fotografujete od dětství?
Starý otec bol fotografom a k fotografovaniu ma viedol od malička. Vysvetlil mi technické zákonitosti, nikdy ma však nezasvätil do kompozičných pravidiel. Neskôr som mu to trocha zazlieval, ale rýchlo som prišiel na to, e obraz treba tak či tak komponovať podľa vlastného výtvarného citu a presvedčenia, nie poučiek. Po niekoľkoročnej prestávke som sa naplno začal fotografii venovať a v dvadsiatich piatich rokoch.
Čím to bylo?
Profesiou som softvérový ininier a fotografovanie mi zrazu začalo chýbať. Vstúpil som preto do progresívneho bratislavského fotoklubu, ktorý mal veľmi ambiciózny a prísne organizovaný program, pozostávajúci z prednášok z histórie fotografie a ďalších oblastí. Vďaka nemu som mal monosť dodatočne sa vzdelať a neskôr sa zoznámiť s vynikajúcimi osobnosťami českej i slovenskej fotografie, ktoré ma však utvrdili v presvedčení, e som vo svojej fotografickej ceste vlastne na začiatku.
Proto jste se rozhodl pokračovat na vysoké škole?
S rozvojom internetu okolo roku 2000 vzniklo niekoľko fotoserverov so širokou pôsobnosťou v Česku i na Slovensku, ktoré umonili pouívateľom prezentovať i navzájom hodnotiť svoje fotografie. Tento spôsob má svoje obmedzenia a rýchlo omrzí. Jedinou monosťou, ako si prehĺbiť vzdelanie a získať skúsenosti, tak ostáva štúdium na vysokej škole.
Čím se nyní zabýváte?
Zaujímajú ma dve témy: jednou je vzťah človeka k mestskej krajine, sem napokon patrí i publikovaný cyklus Sviatky ticha, a druhou sú akési fotografické koláe, vytvárané zo záberov z filmov či obrázkov z internetu. Ako príklad uvediem jeden z cyklov s názvom Umenie pornografie, kde som v erotických filmoch hľadal okamihy pripomínajúce slávne maľby či fotografie.
-tt-
Branislav Štěpánek (1974) vystudoval Slovenskou technickou univerzitu, pracuje v oboru informačních technologií. Současně navštěvuje v kombinovaném studiu Institut tvůrčí fotografie Filozoficko-přírodovědecké fakulty SU v Opavě. Samostatně vystavoval v Hodoníně, Českých Budějovicích a letos v Bratislavě. Nejnověji se účastní skupinové výstavy Interpretace aktu v Domě umění v Opavě (výstava trvá do 30. 12.). ije v Bratislavě.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.