Minister kultúry, zhrozený tým, čo videl a počul v reality show vysielanej v televízii JOJ, vyrazil do boja proti vulgarizácii vo vysielaní domácich komerčných televízií. Najprv navrhol zaviesť časové opony pre programy nevhodné pre nišie vekové kategórie a zvolal okrúhly stôl na tému babo, raď alebo čul buc múdry. Neskôr prešiel od zdranlivo vedeného útoku do hlbokej defenzívy, predostrúc nápad, aby súkromní vysielatelia navrhli účinnú formu samoregulácie, akú u nás svojho času, a to s prívlastkom etická, presadzoval istý V. Mečiar vo vzťahu k médiám. Akoby pán minister Maďarič ráčil iť ďaleko od hlučného davu mediálnych imidistov, iluzionistov a gaukliarov. Raz mu u odkázali, e nejavia ani najmenší záujem o časové opony, lebo by ich obrali o divákov a príjmy za reklamu. Nádejať sa, e si osvoja samoreguláciu, ktorú nemono zriadiť zo zákona, je naivita hraničiaca s bláznovstvom. Medzitým Rada pre vysielanie a retransmisiu v Bratislave dostáva čoraz viac sťaností na porušovanie ochrany maloletých, zásahy do ľudskej dôstojnosti a na nesprávne označenie vekovej hranice. Súkromní vysielatelia sa najúčinnejšie samoregulujú tak, e pokuty i sankcie za opakované porušenie zákona zaplatia, keďe sú nišie, ne by mali byť. Alebo nezaplatia a odvolajú sa, naťahujúc čas, v ktorom môu ďalej omieľať svoje osvedčené formáty. Bulvár u nás pritvrdil a verejnosť si pozvoľna zvyká na čoraz väčšie dávky vulgárnosti v médiách i v benom ivote. Napriek pôsobnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorej poslaním je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a ... vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania... Keďe na otázky, kto je to verejnosť a čo sú to kultúrne hodnoty, neodpovedáme s dostatočnou razanciou, počuť skôr sebavedomo vyslovený relativizmus Františka Borovského, riaditeľa TV JOJ: Ak sa stopäťdesiat ľudí sťauje na reality show Farmár hľadá enu, ďalších 449 tisíc ju pozerá. Kto zhodnotí, ktoré číslo je legitímnejšie? Ja byť na jeho mieste, ustanovím odbornú komisiu práve z tých 449 tisíc, nech rozhodne, keď sme stále takí sprostí, e nevieme. Minister našťastie dodal, e okrem samoregulácie súkromných vysielateľov je potrebná i účinnejšia forma regulácie zo strany štátu. Aké nástroje mal na mysli, nevedno. Isté je, e sa u vo všetkých pádoch skloňuje podpora verejnoprávneho vysielania zvýšením koncesionárskych poplatkov. Podľa riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Miku by sa zvýšená úhrada za sluby verejnosti z terajších 4,64 eur na šesť eur kompenzovala zlepšením programových sluieb. Nový riaditeľ Centier spravodajstva Diko dokonca verí, e spravodajstvo rádiotelevízie bude po plánovanej modernizácii odváne, objektívne a profesionálne. Vraj preto, e ho k tomu priam vyzýva bulvárne spravodajstvo komerčných televízií. Akoby ho nevyzývalo dlhodobo, ale len toť od minulej soboty, a preto prišiel z komerčnej TV Markíza do verejnoprávnej rádiotelevízie a teraz (a isto na tlačovke blábolil o tom, e RTVS teraz vníma ako novú výzvu, tak ako pred rokmi vnímal Markízu a o pár rokov bude vnímať napríklad TV ÓÓÓCH). Akoby modernizácia štúdií mohla redaktora zbaviť nátury nevoľníka. Akoby prípadné zvýšenie koncesionárskych poplatkov znamenalo finančnú stabilitu inštitúcie, ktorej v nasledujúcom roku aj napriek zvýšenému príjmu zo zmluvy so štátom (mal by predstavovať 28 miliónov eur) bude oproti tomuto roku chýbať päť a desať percent príjmov. Poplatky však napriek tomu či práve preto treba zvýšiť. Nie azda preto, e šesť eur je zanedbateľné číslo v porovnaní s úerou, akú našinec zaíva zoči-voči bankám a ich poplatkom od výmyslu sveta, ale preto, aby tých sťaujúcich sa koncesionárov, o ktorých s takou bohorovnosťou hovorí pán Bohorovnovský, nebolo ešte menej ako stopäťdesiat – nelegitímnych.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.