Ferdinand Vrábel

O ceste na Ural

Československá obec legionárska v spolupráci s Ministerstvom obrany ČR a príslušnými centrálnymi, oblastnými a miestnymi orgánmi Ruskej federácie úspešne pokračuje v obnove hrobov a zriaďovaní nových legionárskych pomníkov v Rusku. V dňoch 8.–10. 10. 2012 sa delegácia zložená zo zástupcov MO ČR na čele s námestníkom ministra obrany ČR Michaelom Hrbatom a zo zástupcov ČsOL, vedených prvým podpredsedom ČsOL Jindřichom Sittom, zúčastnila púte na Ural, v rámci ktorej bol 10. 10. 2012 odhalený pomník v meste Kungur (Permský kraj), pripomínajúci viac ako 120 našich legionárov, ktorí v rokoch 1918–1919 bojovali v tejto oblasti a položili tu aj životy za slobodu Čechov a Slovákov a za ich spoločný demokratický štát. Na slávnostiach v Perme a v Kungure sa zúčastnili aj zástupcovia za Slovenskú republiku: vojenský pridelenec Veľvyslanectva SR v Moskve plk. Ivo Fedorko a sekretár vojenského pridelenca nprap. Jozef Moravčík.

Na území Ruska padlo viac ako 4000 našich legionárov (ďalší odpočívajú v hroboch na Ukrajine a v Bielorusku) a ich hroby sa tiahnu od Zborova v Haliči (dnes Ukrajina) až po Vladivostok na približne 300 miestach. V minulosti boli nové legionárske pomníky odhalené napríklad už vo Vladivostoku, Jekaterinburgu, Nižnom Tagile, Buzuluku, Čeľjabinsku, Pugačove a ďalšie sa pripravujú.

Kungurský pomník má obrysy teplušky, aké naši legionári používali počas sibírskej anabázy. Je zhotovený z trvácnej červenej žuly a na jeho vnútornej bočnej stene je okrem malého československého znaku aj menoslov padlých legionárov v jednotlivých mestách a dedinách na okolí. Autorom ideového návrhu je akademický maliar Pavel Holý z Vojenského historického ústavu v Prahe a o jeho postavenie (základný kameň bol položený len pred niekoľkými mesiacmi!) sa zaslúžili oddelenie pre vojnové hroby MO ČR, ČsOL a za ruskú stranu starosta mesta Kungur Roman Alexandrovič Kokšarov, predstavitelia Permského kraja a po odbornej stránke Pavel Filipek z MO ČR, tajomník ČsOL Milan Mojžíš, pracovník Permského krajského múzea Dimitrij Lobanov, historik Tomáš Jakl a ďalší.

V Perme sa súčasne začal aj Festival čs. legionárských filmov, v rámci ktorého sa ruskému publiku premietnu okrem dokumentárnych snímok aj celovečerné filmy z obdobia medzivojnovej ČSR: Zborov, Rozjazd a Plukovník Švec. Zároveň bola v neďalekej Lysve (mesto je známe výrobou vojenských prilieb a Múzeom prilieb) otvorená putovná výstava o čs. légiách, ktorá sa postupne presúva z Permu cez Kungur, Lysvu, Jekaterinburg, Omsk atď. ďalej na východ po mestách Sibíri. Jej „anabáza“ vyvrcholí samozrejme vo Vladivostoku.

Ukazuje sa, že pripomínanie dejín čs. légií v Rusku prebudilo u Rusov skutočný záujem pre túto u niekoľkých minulých generácií takmer úplne neznámu, resp. predtým maximálne neobjektívne interpretovanú stránku histórie a súčasne aj o dejiny občianskej vojny, videné tentoraz z objektívnejšieho hľadiska ako v časoch sovietskej vlády.

Okrem legionárov sa v Perme a v Kungure pripomenuli aj udalosti z druhej svetovej vojny. V oboch mestách sa uskutočnili pietne akty pri pomníkoch príslušníkov Červenej armády, ktorí padli v bojoch na území Československa a vojnu skončili práve pri oslobodzovaní Prahy v máji 1945. Preto ako ruskí, tak aj naši veteráni, ktorí sa na ceste na Ural zúčastnili, prevzali aj vojenské vyznamenania za hrdinstvo, ktoré preukázali pri oslobodzovaní Československa.

Prvý podpredseda ČsOL J. Sitta vo svojom príhovore poukázal na minulé doby, keď sa pomníky legionárov, ako v Rusku, tak aj u nás, jednak ničili a jednak sa legionári a dejiny légií nesmeli ani pripomínať. Dnes konečne žijeme v dobe, keď o legionároch nielen hovoríme, ale snažíme sa im aj splatiť dlh, ktorého sa voči nim dopustili iní. Kungurský legionársky pomník je zaujímavý aj tým, že neďaleko neho sú hroby červenoarmejcov a aj pomník boľševickým vojakom, s ktorými legionári vtedy zvádzali boje na život a na smrť. Kungurské pomníky na starom Voznesenskom cintoríne sú tak nielen pripomienkou dejín ruskej občianskej vojny v tomto kraji, ale aj symbolom zmierenia a miestom, kde minulí protivníci našli svoje miesto na večný odpočinok v duchu zásady „Padlý protivník nie je nepriateľ“.

Na záver treba pripomenúť, že zásluhou členov jednôt ČsOL, ktorí sa na akte odhalenia pomníka v Kungure, ako aj na ďalších slávnostiach v Perme a Kungure zúčastnili v historických uniformách ruských légií, zásluhou klubu vojenskej histórie z Jekaterinburgu na čele s významným špecialistom a znalcom dejín občianskej vojny Alexandrom Michajlovičom Kručininom, ktorý legionárskej jednotke na slávnosti v Kungure aj velil, a v neposlednom rade aj zásluhou ruskej strany (na akte sa zúčastnili desiatky kadetov od najmladších až po najvyššie ročníky, študenti miestnej školy pre budúcich policajtov, príslušníci ruskej armády a polície – odzneli aj čestné salvy), ale aj ruských a českých veteránov – účastníkov druhej svetovej vojny – mala slávnosť veľmi dôstojný rámec. Prispeli k tomu aj živo zaspievané hymny Českej republiky, Slovenskej republiky a Ruskej federácie a aj nádherné počasie, ktoré podľa miestnych obyvateľov býva v tomto ročnom období naozaj iba výnimočne. Za ČsOL, jednotu Český Brod, sa zo Slovenska na slávnostiach na Urale zúčastnil aj pisateľ tejto správy.

Ferdinand Vrábel, Bratislava

Obsah Listů 6/2012
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

O ceste na Ural

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu