Aj ten futbalový ivot je plný prekvapení. Na nedávno skončených ME Nemci nebrali váne hrozbu Talianov, ktorú predsa bolo počuť u v ich hymne: Utvorme šíky, sme pripravení zomrieť, sme pripravení zomrieť, Taliansko volá! V tom im konkurovala iba ak bojovná a Portuguesa s refrénom do zbrane, do zbrane, na súši a na mori! Do zbrane, do zbrane, na obranu vlasti! Nemci odpovedali Talianom krotkými veršami: Jednota, právo, sloboda, toť šťastia záruka! Prekvitaj v lesku tohto šťastia, prekvitaj nemecká otčina! Od roku 1952 smú spievať len tretiu strofu von Fallerslebena na Haydnovu melódiu, hoci práve prvá strofa (Deutschland, Deutschland über alles, über alles in der Welt) by súpera vystrašila väčšmi.
Napokon sa však znovu ukázalo, e bojový zápal, aký vie roznietiť hymna a jej spievanie, nie je všemocný a časom opadne. Hymna Španielov La Marcha Real (Kráľovský pochod) existuje od roku 1761, no bez oficiálneho textu. A pred štyrmi rokmi španielsky Olympijský výbor zorganizoval súťa, v ktorej jeden text aj vyhral, no i narazil – na nevôľu tých či oných. A tak ho mono spievať len pri významných športových udalostiach. Volá sa v ňom na slávu potomkom, ktorí dejiny naplnia obsahom, aký majú pojmy justicia, democracia, paz. V porovnaní s hlavnými súpermi mali Španieli priam poetickú hymnu. A stačilo to.
Ktovie, ako by zborové spievanie štátnej hymny pomohlo Slovákom, keby boli hrali v Poľsku či na Ukrajine. Mono by sa moc hymny rozplynula v stále panujúcej nezhode v tom, či spievať zastavme sa, bratia, alebo zastavme ich, bratia. Siahnuť po texte hymny slovenskej hokejovej reprezentácie by futbalisti nesmeli. A to je škoda, keďe tie riadky sa odvolávajú na Boha a jeho pomoc, čo by umonilo pripísať Najvyššiemu vinu za prípadné poráky (Nech Boe dá, nech Boe dá, veď my na to máme. Nech Boe dá, nech Boe dá ten víťazný gól. Nech Boe dá, nech Boe dá, veď dobre to hráme, aby viac na nás nik nezabudol...).
Bený občan si vraví, e naňho dávno zabudli – politici, ekonómovia, legislatívci... Sadne si pred televíznu obrazovku a zabúda, e naňho zabudli. Ventiluje svoju frustráciu a potom – pri troche šťastia – ventiluje svoju radosť z úspechu tých, s ktorými sa identifikuje pre ten opojný pocit zadosťučinenia: To sú tí naši, tí moji.
Oslavy epochálnych víťazstiev na našich námestiach rednú, o to lepšie sú organizované – ako show, ako spektákel. Inak zaostávame. V práci s mládeou. Sme ekonomicky slabí, chýba nám silnejšie konkurenčné prostredie, niet kvalitnejších súťaí, nemáme prepracovaný systém výchovy a podpory športujúcej mládee. Svet o tom ešte nevie, a nevie o tom ani veľa Slovákov, ale telocvik u nás aj v novom školskom roku zostane na základných a stredných školách po starom – pri dvoch hodinách týdenne. Lebo neprešiel zámer exministra Jurzycu zaviesť tri hodiny. Nejde to. Kapacitne. Finančne. Nehodí sa to do Koncepcie rozvoja pohybových aktivít detí a mládee ako súčasti pripravovanej (!) štátnej politiky v oblasti športu.
Je ešte aj oblasť science fiction. V nej predpoklad, e o pár rokov budeme sedieť pred obrazovkami a fandiť mustvám z iných krajín, vonkoncom neznie nepravdepodobne.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.