Andrea Puková

Pánu profesorovi, srdečne, s láskou

Ešte než som začala písať, pozrela som sa do svojho starého indexu. Marilo sa mi, že od pána docenta Juraja Charváta som veru „výborný“ nedostala. A naozaj, je tam, už jemne vyblednutým písmom z roku 1991, napísané: chválitebný (2). Listujem ďalej, ale iní profesori a ich známky sa mi až tak nevybavujú, zostali rozmazaní v hmle minulosti.

Juraj Charvát (1922) je novinár, novinovedec. Absolvent Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Počas Slovenského národného povstania pracoval v Zpravodajskej agentúre Slovenska. Po vojne pokračoval v Národnej obrode. V denníku Práca bol zástupcom šéfredaktora. Prednášal žurnalistiku na FFUK v Bratislave a publikoval študijné materiály z teórie žurnalistiky. V období rokov 1970 až 1989 nesmel publikovať ani učiť. Mala som to potešenie, že sme sa stretli na Filozofickej fakulte začiatkom deväťdesiatych rokov.

Elegantný vysoký štíhly muž, s prešedivelými upravenými vlasmi, vždy v obleku a s kravatou, prísny, v prvých ponovembrových mesiacoch búral v starých priestoroch univerzity stereotyp upoteného socialistického pegagóga s veľkým bruchom a o pár čísel menšou silonóvou košeľou. Vždy presný, s koženou aktovkou, z ktorej vyberal prezenčnú listinu a vopred pripravené poznámky, do ktorých sa nakoniec aj tak nikdy nepozrel. Napokon, jeho skriptá mali skromných 45 strán. Bol iný nielen svojím výzorom. Rozprával o novinárskej práci, komunikácii, žánroch a nikdy nie o minulosti, teda nikdy nie tak, aby sa pred nami ľutoval za zmarené roky plné zákazov. Zaujímavo, vecne, občas si slávnostne pomohol milým židovským vtipom. Tak, ako sme na to zvyknutí, keď dnes čítame jeho štúdie v Listoch.

Po škole sme sa stretli v Mostoch. Čitatelia Mostov ostatne možno ani nevedia, že ich metodiku zvlášť výrazne poznačil práve on, práve on do veľkej miery vytvoril redakčný koncept Mostov. Ako začínajúca praktikantka – on bol člen redakčnej rady – som sa mu nesmelo prihovorila: „Pán profesor, ja som vaša študentka.“ „Ja viem, teší ma.“ odvetil. Vtedy sa mi tá odpoveď nezdala zvlášť významná. Veď vlastne ani nie je – ale ja verím, že už niekde v tom indexe zostala zapísaná súvislosť, že to nebola náhoda, že sme sa stretli práve v Mostoch, v spoločenstve blízkych ľudí, v mojom prvom zamestnaní, vlastne jedinom, na ktoré spomínam s láskou.

Pán profesor, prajem všetko najkrajšie na narodeniny!

Andrea Puková je novinářka, spolupracovnice Listů.

Obsah Listů 4/2012
Archiv Listů
Autoři Listů

Andrea Puková

Pánu profesorovi, srdečne, s láskou

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu