Marián Hatala

Zaslúžilá „bývalosť“

Ľudová múdrosť vraví, že politika je príliš vážna vec, než aby sme ju mohli prenechať politikom. Tým skôr, že všetci veríme, že by sme sa politikom vyrovnali. Politika sa často podobá na televíznu show, v ktorej súťažiaci nemusí nič vedieť, postačí, ak je o tom presvedčený. A ak je presvedčený o tom, že má bunky byť politikom. Ako u nás poslankyňa Ritomská z klubu Obyčajných ľudí. Nevie, čo si myslí o predsedovi vlády, lebo „sa nad tým ešte nezamýšľala“, v komunálnych voľbách volila samu seba a v parlamentných nevie koho, lebo „bola zahltená komunálnou politikou“.

Nemecký novinár Thomas Rietzschel napísal, že „diletantizmus sa stal základnou črtou spoločnosti založenej na zábave“, v ktorej sa oslavuje predovšetkým „zdokonaľované predstavovanie nezmyslov“. Aj v politike, keďže v nej už nejde veľmi o presadzovanie ideí a uskutočňovanie spoločenských predstáv, ale o okamžitý prísun informácií, rozhodujúcich pre existenciu strany. Navyše, podľa všeobecného názoru politikom nemožno veriť, veď už niet ničoho, čomu by oni sami verili – okrem svojich výhod a ich zveľaďovania, pre čo sa vyvinulo módne spojenie „stáť pred novou výzvou“.

Nedávno sa povetrie na Slovensku zaplnilo padákmi a na pevnine nastala tlačenica tých, čo sa chystali vzlietnuť. Ale nešlo o ideovo-diverznú činnosť výsadkárov naverbovaných nepriateľmi mladého štátu. Surrealisticko-absurdné výjavy iba prvoplánovo pripomínali fórik Karla Teigeho: * Čo to máš zvinuté na chrbte? – Padák! * Ty vari lietaš?! – To nie, ale padám. Išlo o to, že bývalí riaditelia a manažéri štátnych podnikov v rezorte dopravy, čiže nominanti partají dostávali závratne vysoké odmeny za hospodárske výsledky a odstupné. Takzvané zlaté padáky zahŕňali násobky mzdy, stopercentnú hmotnú stimuláciu, doplatok stimulácie či dvanásť mesačných platov za to, že sa v najbližšom období nezamestnajú u konkurencie...

Najvyššie sa vznášal bývalý riaditeľ Teplárne Košice, a to s 206 406 eurami. Pod ním plachtila bývalá šéfka Slovenskej pošty so ziskom 178 tisíc. Trochu nižšie poletoval parašutista a bývalý šéf osobného železničného prepravcu Železničná Spoločnosť Slovensko: 170 tisíc... Zvyšné miesta v rebríčku sú už pomerne nezaujímavé, zväčša ide o sumky sumičky, aké priznali bývalému riaditeľovi nákladného železničného prepravcu Cargo: 96 tisíc.

Skrátka, minulou vládou stanovené pravidlá, ktoré mali zamedziť vyplácaniu takýchto peňazí, manažmenty obišli. Predstavenstvá akciových spoločností uprednostnili vlastné pravidlá a manažérske zmluvy s rafinovanými dodatkami. A tak bývalosť došla k zásluhám, stala sa zaslúžilou, lebo náležite ocenenou.

Keď sa škandál prevalil, honorácia hovorila o „bulvarizovaní a politickom zneužívaní vyplatenej náhrady mzdy pri ukončení pracovného pomeru“. Mediálny a spoločenský tlak však neustával, nuž dvaja z odmenených sa nechali počuť, že čiastky vrátia a členstvo v stranách ukončia. No aj z toho – ako sa hovorí – vytĺkli politický kapitál. Lebo keď sa daňového riaditeľstva opýtali, ako majú ten nenávidený mailant vrátiť, úrad nevedel. Zato všetci teraz vedia o ich poctivom a nasledovaniahodnom úmysle.

Aj táto kauza už upadá do zabudnutia. Počúvam, že boli, sú a budú ešte závažnejšie. Ale aké ešte závažnejšie kauzy môžu nastať, ak sa takou nestala ani Gorila?! Polícia dodnes nevypočula bývalého príslušníka SIS, ktorý má byť jeho autorom. Vypovedať nebol premiér ani riaditeľ sekretariátu jeho strany. Šéf SIS z čias prvej Ficovej vlády neodpovedal, či ho už vypočúvali. Právnici Penty na otázky nereagujú. Telefón nedvíha bývalý minister hospodárstva ani bývalá šéfka Fondu národného majetku.

Samí „bývalí“. Radšej nepočítam, koľko ráz som sa tohto slova dopustil, ja – (v tejto krajine, v tomto svete) včerajší...

Marián Hatala

Obsah Listů 4/2012
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Zaslúžilá „bývalosť“

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu