V pôvabnom článku Martina Šimečku Na začiatku dejín (Listy 2/2012) je pasá, ktorá je príliš globálna, ne aby ju bolo moné v tejto forme akceptovať: Slováci... na Európu nezanevreli. Naopak, európske inštitúcie majú dlhodobo a dvojnásobne vyššiu dôveru ľudí ako samotná slovenská vláda alebo parlament. Tento päťmiliónový národ na periférii Európy... vie, e jeho hlavnou historickou úlohou je nezaostávať a drať sa hlavného prúdu.
V tejto časti slovo Slováci je príliš zovšeobecňujúce. Slováci sú rôzni. Článok je písaný pre dánskeho čitateľa, ktorému globálny pohľad na danú problematiku určite stačí. Český a slovenský čitateľ však vie, e Slováci (rovnako ako iné národy) nemajú na veci rovnaký názor. Existujúci rozdielny vzťah k Európe si Slováci nevytvárajú len rozdielnym hodnotením výhod a nevýhod spolupatričnosti k tvoriacim sa európskym štruktúram, ale aj geografickými danosťami jednotlivých regiónov a rozdielnym historickým vývinom jednotlivých regionálnych spoločenstiev. Svoju historickú záťa si Slováci (ako aj iní) priniesli aj do EU.
Ukáme si to na niekoľkých príkladoch. Voliči – nacionalisti sú najviac sústredení na území stredného Váhu, tj. asi medzi Ruomberkom a Povaskou Bystricou vrátane Kysúc (okres Čadca). Osobne si neviem vysvetliť, prečo práve tu, na hraniciach Moravy, v susedstve moravského Sliezska, Ostravska, ďaleko od Maďarov, je najviac nacionalistov. Kysučania na Ostravsku nachádzali obivu, najmä ako dobre platení baníci, niektorí sa tam aj usádzali a dostávali byty, ktoré inde bolo ťako získať. Alebo nachádzali slušnú obivu doma v zbrojovkách, ktoré tu zakladal československý štát (u aj za prvej republiky). Nacionalisti majú k zdruovaniu národov v Európskej únii rôzne stanoviská (iné Slota, iné nacionalistické krídlo vo Ficovej strane), ale väčšinou tradične negatívne. Podobne tomu bolo u za Hlinku, aj za Mečiara, aj za Fica. Trvá to teda celé storočie, ale korene to má mono ešte hlbšie v minulosti.
Iná je situácia napríklad na hornom Pohroní (od Brezna proti toku rieky). Toto údolie je príliš úzke a vysoko poloené, ne aby mohlo uiviť ľudí poľnohospodárskou výrobou. Preto sa tu mui vdy ivili ako drevorubači v komorských (štátnych) lesoch, ako pastieri a salašníci na komorských pasienkoch alebo ako robotníci v štátnych eleziarňach (Podbrezová, Tisovec), ktoré tu zakladal u uhorský štát, alebo v eleziarskych podnikoch zemepanskej rodiny Coburgovcov. Tieto trvalé a priame (nesprostredkované) vzťahy k štátnej a panskej moci vytvárali v tomto regióne ľavičiarske postoje. Prejavujú sa aj vo vzťahu k európskemu zdruovaniu. Sú zas rozdielne – komunistické sú negatívne (ľudia s komunistickými názormi nemusia nutne voliť komunistickú stranu), sociálnodemokratické skôr pozitívne.
Iná je situácia na východnom Slovensku, kde špecifické existenčné starosti vzďaľujú ľudí od chápania európskych problémov v dobrom i zlom a od angaovania sa v nich – na trvalom pozadí nedostatku pracovných miest. Plytké údolia a plytké riečiská riek stekajúcich z Karpát do níiny spôsobujú časté záplavy s pohybmi zeminy, ktoré rúcajú domy, a potom zas suchá, v ktorých vysychajú pramene i studne. Po dlhých desaťročiach, v ktorých Rómovia ili hlavne z detských prídavkov, a preto sa starali, aby detí bolo veľa, stávajú sa väčšinovým obyvateľstvom. Niekde i zvolený starosta je negramotný Róm, čo má rôzne negatívne dôsledky vrátane hospodárenia s obecnými finančnými prostriedkami. Z takýchto obcí sa Nerómovia snaia vysťahovať. Čo vám títo ľudia môu povedať, ak sa ich opýtate na ich postoj k zjednocovaniu Európy?
Štatistiky potvrdzujú, e v globále Slováci majú vyššiu dôveru k európskym inštitúciám ne k vlastnej vláde. Ale toto číslo neukazuje, e je to od regiónu k regiónu rozdielne, ani to, či postoj občana v tejto veci nie je len formálny, ale zaujatý so znalosťou a osobným presvedčením.
Juraj Charvát (1922) je publicista. Prednášal na Katedre urnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.