Marián Hatala

Čas splácania účtu

Všeobecná nálada pred parlamentnými voľbami bola blbšia než blbá až krajne negatívna, keďže v čase antigorilích protestov odstúpilo z kandidátiek strán niekoľko adeptov na poslanecké a vládne tričká. Prišlo sa im totiž na všelijaké nekalosti, nuž kandidovali zväčša iba tí, ktorým sa na nič neprišlo, skrátka: jedni s osminkou masla na hlave, druhí s celým maslom – nič nové v našom Kauzalande, ktorý „spravujú“ strany spravované finančnými skupinami. Mnohí voliči zažívali pocit hanby a trápnosti, ďalší boli znechutení, ba zhnusení a koketovali i s možnosťou vzdať sa volebného práva. Nakoniec sa ustanovili, no časť z nich akoby školil Janko Jesenský, ktorý už v roku 1929 prorokoval: „Pri voľbách národ vyberie si stranu milovanú, po voľbách strana milovaná ho odloží – na stranu. A pravda pravdou zostáva pod potmehúdskym slncom, voliči prídu ku urnám a vyvolení – k hrncom.“ Iní brali základnú vec ľudu športovo: v stávkových kanceláriách tipovali výsledky volieb, konečné poradie strán a počty preferenčných hlasov straníckych kandidátov. Akoby ani nešlo o budúcnosť krajiny, ale o Fernanda Torresa, ktorého nedávno FC Chelsea ponúkala v akcii, so 60-percentnou zľavou...

Mnoho ráz nechýbali u nás dôkazy, boli vznesené obvinenia a prebiehali i trestné stíhania, ale nikdy nedošlo k trestnoprávnym postihom, ktoré by zreteľne odkázali: nerešpektovanie zákona a nadraďovanie osobného a straníckeho záujmu nad záujem spoločnosti a štátu sa neoplatí. Stav pomáhal konzervovať aj náš tradične podriadený vzťah k elitám i samotný fakt, že sami pred sebou sme si zdôvodňovali nechuť zúčastňovať sa na správe verejných vecí. Veď sme aktívne hádzali do urny volebné lístky! Veď sme dali dôveru iným, aby upevňovali demokratické inštitúcie a princípy a eliminovali korupčné a mafiánske praktiky v politike a hospodárstve! Dlhoročné, temer mŕtvolné ticho rušili len masívne protesty kamionistov a lekárov, inak sa zdalo, akoby sme zabudli, že človek nie je zóon apolitikon, že nemôže žiť mimo spoločenských a politických dejov.

Pohár, a veruže bol veľký, nadštandardných rozmerov, napokon pretiekol aj na Slovensku. Prišla Antigorila – prvý ponovembrový masový pokus uvažovať v kategóriách občan a štát. Lenže požiadavky námestí a ulíc boli sformulované toporne, amatérsky, idealisticky. Vox populi nemal skutočných lídrov a ozajstné osobnosti, nuž sa hnutie, ťažko vzdorujúce tlakom privatizérov chtivých politického zisku, rozpadlo na hŕstku urazených a ponížených, okolo ktorých začali obsmŕdať indivíduá sériového radikalizmu. Inšpirácia H. Torfasonom a jeho „kastrólovou“ revolúciou na Islande však úplne nevyprchala. Zrodila sa Iniciatíva Proti Gorilám, a tá žiada, aby programové vyhlásenie novej vlády jasne definovalo boj proti korupcii. A pripravuje legislatívne zmeny týkajúce sa financovania politických strán, lobingu. Krik ľudí, ktorým došla trpezlivosť a už nie sú ochotní kričať zbytočne, čiže do „šuplíka“, tento krik, pravda – už omnoho artikulovanejší – k nám teda stále dolieha. A postupne sa stáva jazykom ľudí nezávislého kritického myslenia a konania, občianskeho pohybu. Takéto skupiny ľudí – občanov budú aj u nás čoraz väčšmi ovplyvňovať spoločenské vedomie a formovať občiansku opozíciu. Nie je ich, pravdaže, veľa, a nie sú ani početné, no už teraz sa javia ako životne dôležité, ako tzv. profilujúce minority, o akých píše Jiřina Šiklová. V každom prípade ich bude musieť jednofarebná vláda socialistov brať na vedomie. Možno viac než akcieneschopnú a opakovane v agónii sa ocitnuvšiu pravicu.

Udalosti posledných mesiacov naznačujú, že je tu nádej na splácanie účtu za pasívnu minulosť. Pri tej hromade práce, čo nás čaká, nezaškodí občas si pripomenúť V. Havla: „Nádej nie je optimizmus. Nie je to presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že niečo má zmysel – bez ohľadu na to, ako to dopadne.“

Marián Hatala

Obsah Listů 2/2012
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Čas splácania účtu

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu