Marián Hatala

Usmerňovatelia a Nedotknuteľňovia

Na Slovensku sa zvolebnelo. Krajina sa krčí pod lavínou bilboardov, vykrikujúcich rôzne posolstvá i osolstvá. Obyvateľov zavše vyruší i doznievajúci meeting voľne sa potulujúcich goríl, po ktorom zvykne padnúť maslom pomazaná hlava jedného či druhého politika. Gorily v širšom zmysle slova však s nami zostávajú. Podpredseda strany Smer svojho času diskutoval s novinárkou denníka Pravda o obsahu jej článkov. Politicky ju usmerňoval. Aj vulgarizmami a vyhrážkami. Bolo by vraj stačilo, aby sa trochu nahneval, a jedna z redaktoriek by si už v novinách neťukla ani len na „space“, čo má na klávesnici počítača. Bývalý minister vnútra a zrejme čoskorobudúci šéf toho istého rezortu sa ospravedlnil. Trochu, po slovensky: výsledkom kauzy je, že z redakcie napokon nik nemusel odísť, navyše bol to rýdzo súkromný, nezákonne získaný telefonický rozhovor. Ak by niekomu vynadal na verejnosti, prosím, ale takto... A okrem toho – išlo evidentne o porušenie jeho základného ústavného práva na ochranu súkromia!

Áno, nie on-usmerňovateľ redaktorke či nám, ale my jemu by sme sa mali ospravedlniť! To máme za tie vzduchové bubliny pod všetkými lavínami, v ktorých žijeme a ktoré považujeme za rozľahlý občiansky priestor, kde je možné dostať sa k informáciám, vytvárať si vlastný názor a vyjadrovať sa k spoločenským témam. To máme za tie všeobecne nízke kritériá, aké kladieme na vzdelanie, odbornosť, výkon politických funkcií i na súkromný život tých najverejnejších, ktorých občas sledujeme tak ostro a nepriateľsky, že už im nezostáva nič iné (ak sa chcú udržať v sedle), len vlastný, miniatúrny škandálik prekryť obrovitánskym škandálom niekoho zo znepriatelenej partaje. To máme za to, že počas ľudových zhromaždení sme tak dlho a tajne zvierali vo vrecku vajíčko či paradajku, že sme jedno či druhé už-už chceli vymrštiť smerom na tribúnu, no v poslednej chvíli sa naše spravodlivé rozhorčenie prikrčilo tak ako my a dalo pokoj. A dnes už treba hádzať drahými banánmi!

Ale kto už si len môže byť istý, že to takto aj vydrží? Ministerstvo vnútra asi nie, inak by nepripravilo novelu zákona o priestupkoch, ktorá zavádza pokutu 500 eur pre každého, kto „urazí alebo ohovorí verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo pre výkon jeho právomoci“. Inak by autori zákonnej úpravy nestanovili, že verejnými činiteľmi sú okrem politikov prezident, poslanci, sudcovia, exekútori a bežní štátni zamestnanci. „No dyť jen lepte, lepte! Tady mám ještě čelo a tady prdel. Račte si posloužit. Nechtějte mně namluvit, že támhle Baťa má daně v pořádku!“ – spomenul som si na rozhovor obuvníka Bursíka s exekútorom v Láskách mezi kapkami deště. Nebyť faktu, že novela je v pripomienkovom konaní, možno by mi hrozila pokuta. Na obvodnom oddelení Policajného zboru SR som sa totiž ohradil proti policajtovmu záznamu mojej výpovede. Odmietol som ju signovať, nadiktoval som mu hŕbu korektúr, a keď ich horko-ťažko zakomponoval do textu a znovu ho vytlačil, podpísal som. Zatiaľ šetrím. Nie však podozrením, že rezort chce umelo zvýšiť ochranu verejníkov. Ale prečo nie na pôde najvyššieho zákonodarného zboru, kde tak často dochádza k zvýšenej koncentrácii verbálnych urážok? Ak je ochrana verejných činiteľov u nás nadštandardná, mala by si vystačiť s tlačovým zákonom a občianskym zákonníkom. Nie s 500-eurovým doplnením, ktoré doteraz pripomienkoval len Úrad vlády a ktoré sa vzťahuje len na verejných činiteľov a nesie v sebe riziko, že jeho účelová interpretácia by mohla smerovať k potláčaniu kritických názorov. Nie s úpravou, čo zväčšuje priepasť medzi predstaviteľmi výkonnej moci, zamestnancami štátnej, územnej správy a obyvateľstvom.

Duchovia minulosti niekedy vôbec nespia. Duchovia našej minulosti sú hore a práve sa tešia výkladu, podľa ktorého by zase niekto smel byť pred zákonom rovnejší než rovný. Priam nedotknuteľný.

Marián Hatala

Obsah Listů 1/2012
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Usmerňovatelia a Nedotknuteľňovia

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu