Ferdinand Vrábel

Návrat československých legionárov do Ruska

Československá obec legionárská bola spoluorganizátorom vedecko-praktickej konferencie Občianska vojna na Urale: súčasné problémy pramenoznalectva a historiografie, ktorá sa uskutočnila v meste Kungur na Urale v dňoch 7. a 8. októbra 2011. Na akcii sa podieľali aj Historicko-politologická fakulta Permskej štátnej univerzity, katedra Svetových a národných dejín Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov, Permské oblastné múzeum, Kungurské historicko-architektúrne a umelecké múzeum, historicko-archívny časopis Retrospektíva a mestská správa Kunguru. ČsOL zastupovali prvý podpredseda Jindřich Sitta, tajomník Milan Mojžíš; za Českú republiku bol ďalej prítomný vojenský pridelenec veľvyslanectva ČR v Moskve pplk. David Pastyřík, pracovník Vojenského historického ústavu v Prahe Tomáš Jakl (referoval o zbierke fotografií čs. légií vo Vojenskom historickom archíve v Prahe) a ako ďalší prednášajúci za ČsOL Bernard Panuš (referát na tému Nástin prítomnosti čs. legionárov v Jekaterinburgu) a Ferdinand Vrábel (referoval o obraze občianskej vojny na Urale v memoároch legionárov Josefa Klimenta a Andreja Šikuru).

Na úvod prijal v sídle magistrátu Kunguru delegáciu starosta Roman A. Kokšarov, ktorý ju oboznámil s históriou slávneho kupeckého mesta (80 percent obchodu s čajom v Rusku, hutnícke a železiarske výrobky, drevo), ktoré s Českou republikou spája aj to, že sa tu v rokoch druhej svetovej vojny sformovala 379. pešia divízia, ktorá bojovú cestu od Moskvy ukončila v máji 1945 práve v Prahe. O légiách, ich význame a o súčasnej činnosti ČsOL poskytol starostovi informácie vedúci delegácie J. Sitta.

V rámci konferencie sa uskutočnil aj okrúhly stôl na tému Vojenské hroby na Urale: vyhľadávanie, súčasný stav, problémy zachovania: D. Pastyřík informoval o stavbe pomníkov padlým legionárom v oblasti Uralu a predstavil aj projekt plánovaného pomníka v meste Kungur, ktorý by mal byť odhalený v roku 2012. Základná idea pomníka vychádza z náznaku teplušky – upraveného obývateľného nákladného železničného vagónu, v akom naši chlapci strávili celý rad mesiacov počas anabázy do Vladivostoku. Súčasťou konferencie bolo aj premietanie pôvodných filmových dokumentov, nakrútených jednak našimi legionármi a jednak francúzskymi filmármi, ktoré prítomných veľmi zaujalo.

V ďalšej časti podujatia prebehla vernisáž výstavy Československé legie v Rusku v letech 1914–1920 v priestoroch regionálneho múzea v Kungure. Ide o tú istú výstavu, ktorú pripravila Československá obec legionárska v spolupráci s Ministerstvom obrany ČR, Vojenským ústredným archívom MO ČR a Vojenským historickým ústavom v rámci projektu Legie 100, ktorá už bola predtým inštalovaná aj v regionálnom múzeu v meste Perm; z Kunguru bude putovať do ďalších ruských miest. Výstava obsahuje takmer šesťdesiat panelov so štyristo fotografiami, dokumentujúcimi udalosti, pôsobenie a život príslušníkov československých légií v Rusku.

Prezreli sme si múzeum prilieb v Lysve, kde M. Mojžiš odovzdal ako dar ČsOL pre muzeálnu expozíciu československú prilbu vzor 35, a zúčastnili sme sa aj na vernisáži prvého a zatiaľ aj jediného Múzea občianskej vojny v Rusku v odstavenom železničnom vagóne na stanici Kyn. Expozícia po prvý raz venuje primeranú pozornosť okrem exponátov spojených s boľševikmi aj „bielym“ vojskám a čs. légiám, ich vedúcim predstaviteĺom a bojovej činnosti. To, že návšteve delegácie ČsOL sa v okrese prikladal značný význam, dokumentuje aj skutočnosť, že nás po celý deň sprevádzal osobne najvyšší predstaviteľ okresnej správy Aleksandr Gončarov.

Posledný deň našej pracovnej cesty sme venovali pátraniu po hroboch našich legionárov v okolí na železnici v smere na Jekaterinburg: v Závode Kyn, Kišerte, Kordone a Molevke. V posledne menovanej obci sme na jednom z pahorkov v blízkosti s pomocou miestneho obyvateľa našli aj miesto obrany našich legionárov, kde sa dodnes zachovali pozostatky troch línií zákopov.

Treba poďakovať všetkým, ktorí prispeli k realizácii ďalšej úspešnej misie, a to ako priamym účastníkom, tak aj zabezpečujúcim osobám u nás aj v Rusku. Bez ich súčinnosti, predovšetkým riaditeľa časopisu Retrospektiva Dimitrija Lobanova a riaditeľa Múzea kupectva v Kungure Sergeja Muškalova i členov organizačných štábov, by sa také významné výsledky nepodarilo dosiahnuť. Zdá sa, že v meste Kungur sa rodí významná tradícia spolupráce našich a ruských predstaviteľov, nadšencov pre históriu československých légií, prvej svetovej vojny i občianskej vojny, pedagógov a historikov, pretože v rámci realizácie stavby a odhalenia legionárskeho pomníka v Kungure sa ako sprievodná akcia uskutoční aj tretí ročník konferencie.

Ferdinand Vrábel

Obsah Listů 6/2011
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

Návrat československých legionárov do Ruska

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu