Pavla Foglová kdesi píše o vetách, nad ktorými by človek najradšej mávol rukou a zveril ich do kompetencie prievanu. Pravda, keby nešlo o povrchné hodnotenia a prirovnania verejných činiteľov. Skrátka, nie všetci Heléni iba popíjajú ouzo v tieni olivovníkov. Hlava štátu by si mala dávať väčší pozor na to, čo hovoria ústa štátu. Aj keby bol schodok gréckeho rozpočtu napokon 8,6 percenta HDP, a nie 7,6 percenta, ako sa zaviazala vláda v Aténach, parakaló.
Neprezidentsky a neštátnicky pôsobí aj tvrdenie, e štát na severe Čiech musí nemilosrdne zasiahnuť silou, aby sa nepokoje skončili. Takúto nešťastnú formulizáciu najlepšie počuje nespokojný, radikálmi hecovaný dav, ktorý by nemilosrdne vzal legislatívu i exekutívu do vlastných rúk. Zatiaľ len kričí. Ale najmä jedno jeho heslo zvykne letieť vzduchom ako presne mierený kameň: Cikáni do plynu! Lepšie by bolo povedať, e majorita a minorita stoja pred problémami, ktoré dvadsať rokov nik neriešil, vyzvať vládu, aby okrem policajných opatrení presadzovala väčšie zmeny v sociálnej oblasti, a Radu pre záleitosti rómskej menšiny, aby zintenzívnila svoju činnosť.
Mal by som sa montovať skôr do slovenských pomerov. Napokon, na Slovensku ije oveľa viac Rómov, i tých sociálne vylúčených je viac. Aj tzv. prezidenských viet býva nadúroda. Slota si vraví posledný Don Quijote v slovenskej politike, lebo verí na česť a poctivosť. Pokračovanie tejto vety ponúka jeho výrok, e ideálne by bolo vytvoriť pre Cigánov samostatný štátny útvar.
Ani náš minister vnútra nezaháľa. Konštatoval, e minuloročný zásah v Devínskej Novej Vsi proti vrahovi Hamranovi bol lepší, rýchlejší, profesionálnejší ne ten proti Breivikovi. Dvoch šialencov s rozdielnymi motívmi vradenia strčil do jedného vreca a ani si nepočkal na správu nórskej vyšetrovacej komisie. Zjednodušuje i v prípade horlivého pritakania výroku Merkelovej o zlyhaní multikulturalizmu. Nechal sa počuť, e na Slovensku nebudeme meniť naše zvyky, hodnoty a tradície, ba hovoril aj o bezpečnostnom riziku. Zbytočne, lebo naša krajina preíva ranú fázu multikulturalizmu. Navyše má prísnu migračnú a azylovú politiku. Podobnú dikciu obsahuje i zákon o cirkvách a náboenských spoločnostiach. Preto u nás legálne pracuje len asi 20 000 migrantov, ktorí – súc do veľkej miery jazykovo a kultúrne asimilovaní – nevytvárajú komunity s neprijateľnými pravidlami pre väčšinové obyvateľstvo. Preto cirkev asi 5000 moslimov, ktorí ijú u nás, nie je zaregistrovaná.
Kancelárka hovorila o krajinách konfrontovaných s ťakosťami, ktoré denne so sebou prináša prisťahovalectvo, ilegálny pobyt a s ním spojená kriminalita. O Taliansku, Francúzsku, Veľkej Británii a Nemecku, kde počet cudzincov odhadujú na 6,75 milióna. Len v Berlíne, najmä vo štvrti Kreuzberg, je asi 110 000 Turkov z celoštátneho 1,63 milióna. Okrem obchodíkov, trhov a čajovní tu majú parné kúpele, mešity a minarety. Vôbec nie mimochodom: istá cestovná agentúra ponúka Kreuzberg ako Sightseeing. No často v autobusoch sedia Nemci z tej istej štvrte. Tí, ktorých a doteraz ťaili predsudky, povery, alebo mali strach. Z neznámeho, nepoznaného, z iného. Práve v Nemecku turecký premiér nedávno vyhlásil, e asimilácia je zločin proti ľudskosti. Keby také čosi vyslovil v Bratislave, Slotovci by sadali do tankoch a rútili sa na Istanbul.
Myšlienku európskej integrácie ministrov Brianda a Stresemanna, ktorí v nej videli základy bezpečnej a hospodársky stabilnej Európy, oslabuje kríza multikulturalizmu, zaloeného na všemocných ekonomických aspektoch, mechanická euroúradníčina a poznanie, e lokálne záujmy majú väčšiu ivotaschopnosť ne integračné vizionárstvo. Väčšina ľudí vdy bude v sebaobrannom reflexe uprednostňovať skôr etnicky a kultúrne homogénne krajiny.
Mávnuť rukou nad citovanými vetami by znamenalo priznať prievanu dôleité kompetencie. Lepšie je priestor medzi nimi vypĺňať uválivými slovami. O skutkoch ani nehovoriac.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.