Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2011 > Číslo 5 > Marián Hatala: Kompetencie prievanu

Marián Hatala

Kompetencie prievanu

Pavla Foglová kdesi píše o vetách, nad ktorými by človek najradšej mávol rukou a zveril ich „do kompetencie prievanu“. Pravda, keby nešlo o povrchné hodnotenia a prirovnania verejných činiteľov. Skrátka, nie všetci Heléni iba popíjajú ouzo v tieni olivovníkov. Hlava štátu by si mala dávať väčší pozor na to, čo hovoria ústa štátu. Aj keby bol schodok gréckeho rozpočtu napokon 8,6 percenta HDP, a nie 7,6 percenta, ako sa zaviazala vláda v Aténach, parakaló.

Neprezidentsky a neštátnicky pôsobí aj tvrdenie, že štát na severe Čiech „musí nemilosrdne zasiahnuť silou, aby sa nepokoje skončili“. Takúto nešťastnú „formulizáciu“ najlepšie počuje nespokojný, radikálmi hecovaný dav, ktorý by nemilosrdne vzal legislatívu i exekutívu do vlastných rúk. Zatiaľ len kričí. Ale najmä jedno jeho heslo zvykne letieť vzduchom ako presne mierený kameň: „Cikáni do plynu!“ Lepšie by bolo povedať, že majorita a minorita stoja pred problémami, ktoré dvadsať rokov nik neriešil, vyzvať vládu, aby okrem policajných opatrení presadzovala väčšie zmeny v sociálnej oblasti, a Radu pre záležitosti rómskej menšiny, aby zintenzívnila svoju činnosť.

Mal by som sa montovať skôr do slovenských pomerov. Napokon, na Slovensku žije oveľa viac Rómov, i tých sociálne vylúčených je viac. Aj tzv. prezidenských viet býva nadúroda. Slota si vraví posledný Don Quijote v slovenskej politike, lebo „verí na česť a poctivosť“. Pokračovanie tejto vety ponúka jeho výrok, že „ideálne by bolo vytvoriť pre Cigánov samostatný štátny útvar“.

Ani náš minister vnútra nezaháľa. Konštatoval, že minuloročný zásah v Devínskej Novej Vsi proti vrahovi Hamranovi bol „lepší, rýchlejší, profesionálnejší“ než ten proti Breivikovi. Dvoch šialencov s rozdielnymi motívmi vraždenia strčil do jedného vreca a ani si nepočkal na správu nórskej vyšetrovacej komisie. Zjednodušuje i v prípade horlivého pritakania výroku Merkelovej o zlyhaní multikulturalizmu. Nechal sa počuť, že na Slovensku „nebudeme meniť naše zvyky, hodnoty a tradície“, ba hovoril aj o „bezpečnostnom riziku“. Zbytočne, lebo naša krajina prežíva ranú fázu multikulturalizmu. Navyše má prísnu migračnú a azylovú politiku. Podobnú dikciu obsahuje i zákon o cirkvách a náboženských spoločnostiach. Preto u nás legálne pracuje len asi 20 000 migrantov, ktorí – súc do veľkej miery jazykovo a kultúrne asimilovaní – nevytvárajú komunity s neprijateľnými pravidlami pre väčšinové obyvateľstvo. Preto cirkev asi 5000 moslimov, ktorí žijú u nás, nie je zaregistrovaná.

Kancelárka hovorila o krajinách konfrontovaných s ťažkosťami, ktoré denne so sebou prináša prisťahovalectvo, ilegálny pobyt a s ním spojená kriminalita. O Taliansku, Francúzsku, Veľkej Británii a Nemecku, kde počet cudzincov odhadujú na 6,75 milióna. Len v Berlíne, najmä vo štvrti Kreuzberg, je asi 110 000 Turkov z celoštátneho 1,63 milióna. Okrem obchodíkov, trhov a čajovní tu majú parné kúpele, mešity a minarety. Vôbec nie mimochodom: istá cestovná agentúra ponúka Kreuzberg ako Sightseeing. No často v autobusoch sedia Nemci z tej istej štvrte. Tí, ktorých až doteraz ťažili predsudky, povery, alebo mali strach. Z neznámeho, nepoznaného, z iného. Práve v Nemecku turecký premiér nedávno vyhlásil, že „asimilácia je zločin proti ľudskosti.“ Keby také čosi vyslovil v Bratislave, Slotovci by sadali do „tankoch“ a rútili sa na Istanbul.

Myšlienku európskej integrácie ministrov Brianda a Stresemanna, ktorí v nej videli základy bezpečnej a hospodársky stabilnej Európy, oslabuje kríza multikulturalizmu, založeného na všemocných ekonomických aspektoch, mechanická euroúradníčina a poznanie, že lokálne záujmy majú väčšiu životaschopnosť než integračné vizionárstvo. Väčšina ľudí vždy bude v sebaobrannom reflexe uprednostňovať skôr etnicky a kultúrne homogénne krajiny.

Mávnuť rukou nad citovanými vetami by znamenalo priznať prievanu dôležité kompetencie. Lepšie je priestor medzi nimi vypĺňať uvážlivými slovami. O skutkoch ani nehovoriac.

Marián Hatala

Obsah Listů 5/2011
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.