Marián Hatala

Hlasy z minulosti

I stalo sa, že v Rajci osadili sochu Ferdinanda Ďurčanského. Reprezentant protižidovskej politiky bol v rokoch 1939–1940 prvým ministrom zahraničia Slovenského štátu. Po vojne ho v neprítomnosti ako vojnového zločinca odsúdili na trest smrti. Rozsudok nikdy nezrušili, aj dnes je právne platný.

Primátor vyhlásil, že Ďurčanský bol Rajčan a on na ňom vidí skôr pozitíva, teda môže mať v meste bustu, a basta! A to rovno na Námestí Slovenského národného povstania (!), čím sa ešte viac zvýrazní myšlienka slovenskej národnej a štátnej identity. Nech protestuje koľko chce Zväz židovských náboženských obcí, Zväz protifašistických bojovníkov, Občianske združenie Tilia, HUMAN, obyvatelia Rajca a zvyšok Slovenska, teda Radičovej kabinet. Ten totiž vyhlásil, že nebude podporovať žiadne oslavy reprezentantov nedemokratickosti, glorifikovanie podobných persón a hrubé porušovanie ľudských práv. A tak historický odbor Matice slovenskej vychrlil na adresu týchto a im podobných Neslovákov, že kriminalizujú slovenské dejiny a ich protagonistov, že im nejde o objektívne poznanie histórie, ale o jej konzervovanie v duchu komunistickej ideológie a čechoslovakizmu a že časť politickej a kultúrnej elity sa dodnes nevysporiadala s existenciou samostatnej Slovenskej republiky.

Omyl. Spomínaná časť elity sa skôr nemôže vysporiadať s faktom, že reprezentanti národno-emancipačného hnutia a bojovníci za štátnu samostatnosť ponímajú existenciu samostatného štátu ako najvyšší možný kultúrny a politický vklad. Taký, že ním možno ospravedlniť morálne zlyhania otcov i synov.

Slováci, ktorých majú na mysli matiční historici, sú k svojej vlasti lojálni, no lojalitu podmieňujú právom byť nahlas kritický, keďže chcú, aby bola fungujúcou demokraciou, kde sa dôsledne uplatňuje občiansky princíp a obyčajná ľudská slušnosť sa nejaví ako úchylka hodná všeobecného posmechu. Iba takto chápaný a prejavovaný vzťah, iba takáto účasť občanov na správe verejných vecí dáva štátu jeho skutočný obsah.

Lenže celkom inak ladených hlasov zaznieva stále dosť. Tvorcom učebnice Slovensko v 20. storočí, určenej pre základné školy, je historik R. Letz. „Jeho“ Tiso o prípravách na transporty Židov do koncentračných lágrov nič nevedel, išlo o dohodu predsedu vlády a ministra vnútra s Nemeckom... Šéfom historického ústavu MS je J. Bobák. Ten vraví, že Tisa „treba vidieť v reálnom kontexte. Ako prezident obstál“. Alebo taký poslanec koaličnej KDH J. Stanko. Počas rozpravy v parlamente na tému novela Trestného zákona, podľa ktorej bude trestné popieranie zločinov z čias komunistickej i fašistickej totality, povedal, že z nej „srší nenávisť proti našej prvej štátnosti a mučeníkovi Tisovi...“ Tomu sa tuším hovorí: A sme doma!

Marián Hatala

Obsah Listů 4/2011
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Hlasy z minulosti

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu