V dňoch 28. júna–4. júla uskutočnilo ústredie Československej obce legionárskej v rámci projektu LEGIE 100 pri príleitosti 94. výročia zaloenia 1. čs. streleckého pluku a 95. výročia Brusilovovej ofenzívy spomienkovú púť na Ukrajinu. Počas akcie prebehlo viacero pietnych aktov pri hroboch našich vojakov, pri tabuliach pripomínajúcich významné udalosti, s ktorými sa budovy spájajú, ako aj pri buste zakladateľa légií a prvého prezidenta Československej republiky Tomáša Garrigue Masaryka v Uhorode.
Trasa púte (celkom cca 3800 kilometrov) z Prahy cez Brno viedla severným Slovenskom cez Dukelský priesmyk a poľský Przemyśl do Lvova a ďalej Tarnopol, Rovno, Luck, Černovice, Chust a Mukačevo a do Uhorodu. Najvýznamnejším dňom púte bola streda 29. júna, kedy sme navštívili miesta viauce sa k Zborovskej bitke 2. júla 1917. Veľmi emotívne na účastníkov pietneho aktu vrátane prítomných obyvateľov Kalinivky (bývalá Cecová) zapôsobila pieseň Náš tatíčku Masaryku a hymien Českej republiky, Slovenskej republiky a Ukrajiny v skvelom podaní Mgr. Táni Jánošovej. Následne sme si prezreli miesta bojov na pahorku Mogila a presvedčili sa, e slovné spojenie Zborovské pláne nie je ani najmenej iadnym zveličovaním.
Ako gesto zmierenia sme v obci Koršilove poloili veniec aj k masovému hrobu rakúsko-uhorských vojakov padlých v bitke pri Zborove.
Na ďalšej trase z Černovíc cez Jablonický priesmyk (nadmorská výška 931 m nad morom) sme prekonali Karpaty. V miestach vrcholu priesmyku sú ešte viditeľné stopy po prvorepublikovej československej colnici, zachovali sa aj niektoré betónové stĺpy a pozostatky pôvodnej cesty, vedúcej k colnici. V miestach priesmyku je jeden zo stredov Európy, expozícia o Európe, etnografická výstava a panely so základnými informáciami o Zakarpatskej Ukrajine, jej dejinách, flóre a faune.
V Jasini sme si pozreli bývalú poslednú rýchlikovú stanicu prvorepublikového Československa. V záverečný deň našej púte sme uskutočnili pietny akt symbolicky pri buste prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka v Uhorode, kde zaznela aj jedna z prezidentových obľúbených piesní Teče voda, teče, česká, slovenská a ukrajinská štátna hymna, znovu v precítenom podaní T. Jánošovej. Záverečný pietny akt sa konal pred budovou veliteľstva I. čs. armádneho zboru, ktorý tu mal svoje sídlo pred vstupom na územie Československa.
Napriek tomu, e tentoraz počasie našej púti neprialo, kadodenný výdatný dáď a chlad nám nepokazili náladu. Všetci zhruba štyridsiati účastníci si odnášajú mnostvo poznatkov a nové podnety pre svoju prácu v teréne, či u pri obnovovaní pamiatok alebo pri propagácii myšlienok vlastnectva a odkazu zakladateľov československých légií a Československej republiky.
Ferdinand Vrábel, Bratislava
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.