Juraj Charvát

Ďalšie zneistenie

Na konci 1. svetovej vojny Francúzsko bolo veľmocou. Aspoň Štefánik a Beneš mohli využiť parížske známosti pri zrode ČSR. V čase mníchovskej konferencie už Francúzsko veľmocou nebolo. Chamberlain nepochopil, v čom spočíva novinka, akú predstavoval Hitler. Churchill pochopil a podnietil Veľkú Britániu k poslednému veľmocenskému vzopätiu. Po skončení vojny ostali len dve veľmoci – USA a ZSSR. Medzitým sa ale začali formovať západoeurópske štáty do veľmocenskej Únie. S príchodom nového storočia to vyzeralo, že „euroatlantický blok“, „západná hemisféra“, USA a Európska únia spolu, prevezmú veľmocenské pozície, ale ovlivňovať svet budú celkom novým spôsobom. Obrovský technický pokrok, nové globálne komunikačné prostriedky, obrovská produkcia v oblasti vedy a kultúry dali podnet k vytvoreniu nového termínu – globalizácia. Vyzeralo to, že globalizácia bude predstavovať jednosmerné vyžarovanie z euroatlantického centra na zemeguľu.

Hneď začiatok nového storočia po útoku na New York a Washington ukázal, že vyžarovaniu sa postavia do cesty neočakávané prekážky, lebo sa vynára nový vonkajší nepriateľ. Skoro sa ukázalo, že nie menšiu prekážku postavia nepriatelia vnútorní. Najprv najbohatší bankári, ktorí vyvolali finančnú krízu. Druhým vnútorným nepriateľom sa ukázali byť populistickí politici, ktorí nekrytými dlžobami rozkolísali euromenu. Na záchranu dostali stovky miliárd európskych štátnych peňazí a ďalšie stovky sa ešte zbierajú na „eurovaly“. Medzitým každý člen Únie zavádza doma tvrdé úsporné opatrenia na úkor obyvateľstva. Tretím vnútorným nepriateľom sa ukazuje byť smerovanie podnikov v posledných 30 rokoch. Ich modlou sa stal len a len zisk, tvorba nekončiaceho sa radu miliardárov. Zanedbáva sa spoločenská a sociálna starostlivosť, starostlivosť o prírodu. V dôsledku narastá sociálne napätie aj v Európskej únii.

Kým hasíme dôsledky činnosti vonkajších a vnútorných nepriateľov, svet nečaká a vyvíja sa i na ekonomickom poli. Európska únia si dala skvelý plán: máme sa stať „konkurencienajschopnejšou a najdynamickejšou vedomostne orientovanou spoločnosťou na svete“, skutočnosť je však taká, že v tempe rastu zaostávame. Za posledných 10 rokov dosiahlo tempo rastu v Európskej únii 14 %, v severnej Amerike 18 %, v Latinskej Amerike 39 %, v Rusku 59 %, na Strednom východe 60 %, v Indii 104 %, v Číne 171 %. Ázia má 4,6 miliardy dolárov rezerv, z toho Čína sama 2,6 miliardy, Európa a hlavne USA dlhy. Nie je to s tým euroatlantickým centrom také jednoznačné.

A najnovšia aktualita? Horí nám južná hranica (Stredozemné more je južnou hranicou Európskej únie)! Revolúcie v arabských krajinách situáciu ďalej zneisťujú.

Juraj Charvát

Čtěte také:

Jaroslav Opat: Druhý život T. G. Masaryka?

Břetislav Rychlík: V nebi je Kaufland zadarmo

Obsah Listů 2/2011
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Charvát

Ďalšie zneistenie

Čtěte také:

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu