Mal som, iaľ, len jednu príleitosť stretnúť sa s Arnoštom Lustigom aj osobne. Bolo to v októbri 2008 v Broíkovej sieni Staromestskej radnice v Prahe pri udeľovaní Ceny Franza Kafku. V laudatiu prehovoril nemecký literárny vedec, znamenitý znalec československých a českých reálií Hans Dieter Zimmermann, ktorý okrem iného napísal – zase musím pouiť slovo iaľ – aj medzi Čechmi a Slovákmi málo známu esej nazvanú Masaryk´s Größe. Zimmermann povedal na úvod toto, pričom prvé slová po česky a zvyšok u po nemecky (uvádzam len parafrázovane, presný text jeho vystúpenia nemám): Ospravedlňujem sa, neovládam český jazyk tak, aby som túto svoju reč mohol povedať celú po česky, ale mal som aj dilemu, či si môem tu dovoliť rozprávať po nemecky... Veď nemčina bola ten jazyk, v ktorom na Lustiga a aj na desaťtisíce ďalších Čechov a českých idov štekali svoje povely esesáci... Vdy mi je nevoľno, keď vidím fotografie s Hitlerom a spol. na Hradčanoch. Také kreatúry nemajú na Hrade čo pohľadávať... Ale veď nemčina bola aj jazykom Beethovena, Schillera, Goetheho, Kafku... Slávnosť pokračovala ďalšími chválorečami (neviem, koľko z rečníkov si aspoň niečo z Lustiga aj prečítalo) a skromným rautom. V závere slávnosti sa mi konečne podarilo prepracovať sa k samotnému spisovateľovi a vo veľkej tlačenici dať mu na podpis aj jednu z jeho kníh pre moju priateľku. Arnošt Lustig bol v skvelej nálade (sám to do niektorej prítomnej televízie na otázku moderátorky, ako sa cíti, komentoval tak, e keď dostanete 10 000 dolárov, musí vás to predsa potešiť), ale u bol unavený a na odchode. Ale keď som mu povedal, e bez jeho podpisu sa priateľke nemôem ukázať na oči, zastavil sa a napísal jej krátke osobné posolstvo, e ju pozdravuje a e nech to priateľstvo vydrí. Jeho slová A je to dobrá holka? mi znejú dnes, keď som sa dozvedel o jeho odchode, obzvlášť v ušiach.
Joana Radzyner: Dobré pre knihu, zlé pre krvný tlak
Jonáš Hájek: Nádherný den, vzpomněl jsem si (Vranov)
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.