Miloslava Kodoňová

Po dlhom čase

Stalo sa na Slovensku, v tieto dni. A to prvý raz od zrodu súčasného demokraticky konštituovaného právneho poriadku: Ústavný súd, zhromaždenie neomylných, ktorého závery musí rešpektovať každý občan aj inštitúcia bez výnimky, si muselo ticho, pod tlakom faktov priznať, že pochybilo. Tým, že tri roky nedokázalo, prípadne nechcelo, zastaviť účinnosť dvoch zákonov, prijatých postupne od roku 2007 v parlamente, kde mala prevahu strana Smer predošlého predsedu vlády Roberta Fica. Jeden z týchto sporných zákonov dovolil štátu stavať diaľnice a rýchlostné komunikácie na súkromných pozemkoch bez toho, že by zákonom vyvlastnil a riadne, po dohode odškodnil majiteľov, ktorí prišli alebo majú prísť o majetok viacerých generácií. Toto flagrantné porušenie práva vlastniť umožnil zákon prijatý parlamentnou väčšinou v duchu hesla „po nás potopa“. A Ústavný súd neprotestoval. Veď niekoľkonásobné bremeno predvídaného odškodnenia, celú jeho ťarchu, ktorú spôsobil nekonaním, už ponesie iná politická i súdna garnitúra, a možno aj a iná generácia.

Bremeno ďalšieho zbytočného vyťahovania peňazí z vreciek daňovníkov je o niečo čitateľnejšie: V súčasnosti sa už všetci skladáme právnickým kanceláriám doma i v cudzine na arbitráže, spôsobené prijatím ďalšieho neústavného zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní. Aj tento protiústavný zákon prijal parlament pod taktovkou Smeru. No a Ústavný súd opäť zaujal pozíciu mŕtveho chrobáka. Nekonal, ani v čase, keď už bolo známe, že Slovenská republika vedie medzinárodné arbitráže so zdravotnými poisťovňami, ktoré, ako uvádza denník SME, nás už doteraz stáli vyše pätnásť miliónov eur. Keďže zákon o zákaze zisku pre zdravotné poisťovne sa týka aj spolumajiteľov zo zahraničných firiem, môžeme si byť istí, že pokuty zaplatíme v termínoch, ktoré nám bude diktovať v zahraničí bežne používaná zvyklosť, a že nám nebude odpustený ani cent úrokov. Tým, že sme uprostred hry porušili dohodnuté pravidlá dodatočnou zákonnou úpravou, môžeme očakávať ďalšie sankcie.

Ústavný súd síce zastavil porušovanie práv občanov a tým na krátku chvíľu mohol vzbudiť nádej, že v súdnictve sa dá očakávať obrat k lepšiemu. Súčasne však na verejnosť prenikli dohady z prostredia súdu, že bolo treba čakať až na situáciu po voľbách. Tie síce potvrdili, že strany, ktoré v parlamente prijali protiústavné zákony, už nemajú predošlú moc, avšak na jej obnovení sa tvrdo pracuje.

Veľký priestor pesimistickým úvahám poskytuje samotný Ústavný súd: pointa príbehu o protiústavnosti dvoch spomenutých zákonov nie je zďaleka jednoznačná ani zavŕšená. Na verejnosť prenikajú ďalšie neoficiálne informácie o hlasovaní ústavných sudcov vo veci spomenutých zákonov. Nie je vylúčené, že to všetko si pod rôznymi tlakmi ešte rozmyslia a neústavnosť sa zmení na ústavnosť. Na Slovensku je to tak.

Miloslava Kodoňová

Obsah Listů 1/2011
Archiv Listů
Autoři Listů

Miloslava Kodoňová

Po dlhom čase

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu