Je vtieravá, kosťolezná, artrózna zima, čo sa zadrie do človeka ako trieska veľkosti storočného dubiska a nepopustí, a ste je ako plot H. Ch. Morgensterna, čo mu architekt vzal všetky medzery medzi tyčkami, a mne čas vzal aj priateľa, premohla ho akútna leukémia; zajtra zavolám – zavolaj, zanadávame si!, zvykli sme sa denne lúčiť; a on zavolal, a ja som zavolal – u pre tú úľavu zo spoločného nadávania, lebo ak nadávame na pomery, a pomery sa ani napriek tomu nezlepšujú, ba dokonca sa ešte zhoršujú, plynie z toho, e na ne treba nadávať, kým sú ešte relatívne dobré, nu sme si pravidelne volali, tým skôr, e našou jedinou názorovou nezhodou bolo, e on nemal rád marcipán, a ja ho priam vyhľadávam, ale ktovie prečo majú názorové nezhody napríklad slovenskí politici, keď sú väčšinu funkčného obdobia bez názoru, títo naši autori surreálnej zmesi bľabotu, ako by povedal fotograf Tibor Huszár, a venujú sa skôr handlu, kupčeniu a trhovníctvu – roky po tom, čo Daniil Charms napíše: Ja však peniazom nevenujem zvláštnu pozornosť a jednoducho ich nosím v peňaenke alebo v náprsnej taške a podľa potreby ich utrácam. Jednoducho, špekulant; kdee celospolo-čensky prospešné, ozdravné projekty, veď aj medzi uchádzačmi o miesto riaditeľa nového hybridu RTVS (Rozhlasová a televízna spoločnosť) sa našiel jeden, čo parlamentnému výboru pre médiá a kultúru poslal iadosť obsahujúcu len prihlášku a ivotopis (jednoducho špekulant!), inými slovami – idey, vízie sa javia ako dávnominulá konverzačná téma salónnych intelektuálov, preitok, TGM..., u nás sú súčasné verejné funkcie pozvoľna zbavované aj mušej spoločenskej váhy, tak ako ich vykonávatelia, tak ako nimi reprezentované úrady, čie spredu tá tvár nestojí za nič, posťaoval by sa fotograf od Stephena Leacocka na svojho fatálne nefotogenického kundšafta, ale kanadské artíky bokom, na Slovensku máme dosť svojich, keďe z politikov sa stávajú imidmejkri, viď prípad, keď imid exministra zdravotníctva (nominanta Smeru) pomáhal pred parlamentnými voľbami budovať člen vtedy opozičnej strany SaS a súčasný vládnokoaličný poslanec, jeho spoločnosť toti pracovala pre ministerstvo zdravotníctva ako externý PR konzultant, súc najatá firmou, ktorá u pána ministra získala objednávku za 790 tisíc eur, ale ako to u u nás býva, išlo len o štandardný obchodný vzťah, firma bola súčasťou expertného tímu, ktorý ministerstvu poskytoval komunikačné sluby, mediálne poradenstvo, školenia manamentov nemocníc, osvetové kampane pre pacientov, argumentuje dnes ksichtotvorca; čo u, tam, v krajine, v ktorej panuje hodnotová dezorientácia a mravný relativizmus, je príslušnosť k vlastným farbám, stavovská česť len číra chiméra, a politik s komplexmi viaccennosti k nám predsa neprišiel ani z básne Ernsta Jandla, v ktorej sa malý ryšavý chlapec enie na kolobeke popri električke, no náhle sa obráti a kolobeí opačným smerom, lebo zrazu presne vie, čo musí urobiť, aby električku predbehol; zavolaj, zanadávame si, ale teraz u a a do nebeskej kaviarne, lebo aj tam sa mono dovolať, píše Ivan Kraus v knike Číslo do nebe, kde v jednu chvíľu Goebbels zbadá, e otce někdo volal, a proto by prosil, zda by mu laskavě nesdělil telefonní číslo, a otec bodro zvolá: Aber selbstverständlich!, vyhrnie si rukáv košele a číslo, ktoré má vytetované na ruke, ho nechá opísať si na servítku, napokon, prečo nie, oni sa beztak nedovolajú; zavolám, hoci priateľa sa ten hanlivý cajch netýka(l), zavolám u pre tú úľavu zo spoločného nadávania, alebo pre prípad, e by tu raz zaloili povedzme Výbor pre vyšetrovanie neslovenskej činnosti, koniec-koncov, za hrsť vzrušeného hlasu sa v tom ľudskom huriavku stratí, veď čoskoro nás na modrej planéte bude sedem milárd, vraj, a to i napriek chorobám, vojnám a prírodným katastrofám, ba aj napriek nepoučiteľnosti ľudstva...
Marián Hatala: Svišťanie guliek a iné melódie
Tomáš Tichák: Psí ivot
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.