Ernest Valko a Listopad

V pondělí večer 15. listopadu zahynul významný slovenský advokát Ernest Valko, hlavní autor první československé polistopadové ústavy. Neznámý pachatel ho zastřelil před jeho domem. Necelé dva dny poté, 17. listopadu, se ve Slovenském národním divadle v Bratislavě konal k výročí Něžné revoluce slavnostní večer. Přinášíme hlasy dvou sociologů, kteří patřili ke klíčovým postavám listopadu 1989:

Martin Bútora: Keď sme 17. novembra na chvíľu zmĺkli a pripomenuli si pamiatku človeka, ktorý by tu dnes inak s nami sedel niekde v prvých radoch, doznieval mi v ušiach deň starý rozhovor s jeho otcom, pánom doktorom Valkom, tiež právnikom, takmer 90-ročným noblesným gentlemanom, ktorého životný oblúk siaha od prvej Československej republiky cez všetky režimy až dodnes. „Viete, ja všetko sledujem, čítam, študujem,“ povedal mi, „ale jedno teda vidím – ako je vás stále strašne málo...“ Mal tým na mysli ľudí, ktorí spolu s jeho synom Ernestom Valkom tvorili spoločenstvo Novembra a ktorí, bez preháňania, začali v tom čase prepisovať dejiny Československa a Slovenska. – Boli to často dojímavé, patetické i naivné predstavy – ale vôbec nie sú hlúpe. Hlásili sa k tomu, čo možno označiť za „revolúciu slušných ľudí“. Aj toto je jedno z dedičstiev Novembra, možno nie vždy náležite docenené: práca desiatok politických mozgov, expertov vyznávajúcich étos liberálneho konštitucionalizmu, úcty k ľudským právam a k menšinám, obrovské nasadenie parlamentárov, poslankýň, politikov, političiek v rôznych kútoch republiky, úsilie zakotviť nové demokratické pravidlá hry.

Bola to myslím práve táto kombinácia cenných vkladov z rokov 1989 a 1998, ktorá v júni 2010 otočila slovenskú politickú scénu k výsledku, vďaka ktorému dnes možno osláviť November inak ako v predošlých rokoch.

Soňa Szomolányi: Niet nálady na oslavné reči. Je však dôvod navyše prečo si pripomínať November 89, étos dní, kedy sa začal rúcať režim postavený na násilí a neslobode. Násilie na študentoch v Prahe bolo takým silným podnetom, že tisíce ľudí sa zrazu povzniesli nad každodenné starosti, prekonali naučenú bezmocnosť a obavy z existenčných dôsledkov. Preto dnes násilie spáchané na Ernestovi by malo byť jedným z tých „Momentov Pravdy“, v ktorých spoločnosti regenerujú každodennosťou zatlačené ideály – slobody, spravodlivosti, právneho štátu a tolerancie. – V mnohých zápasoch sme vytvorili funkčný, hoci nie bezchybný rámec inštitúcií, ktorý umožňuje nastupujúcej generácii zvádzať vlastný zápas s neduhmi súčasnosti. A nielen ironicky sa nás pýtať „Toto ste chceli?“ Dnes napríklad pozorujeme, že najslabším článkom samosprávnosti univerzít pri voľbe rektorov a dekanov je často práve študentská časť voliteľov. – Tak ako sme sa spontánne vzopreli proti násiliu represívnych orgánov štátu vtedy, tak by sme mali smútok za Ernestom a hnev na páchateľov pretaviť do vzdoru. Apelujem preto na lídrov koaličných strán, medzi ktorými teraz, k našej radosti, nie je žiaden, čo si November nevšimol: Skončite už s pozičnými hrami a dohodnite sa na kandidátovi na generálneho prokurátora. Na niekom profesionálne kompetentnom a s osobnou integritou. Ale i vylepšite systémové pravidlá jeho pôsobenia tak, aby bol imúnnejší voči tlakom politikov všetkých sfarbení.

Obsah Listů 6/2010
Archiv Listů
Autoři Listů

Ernest Valko a Listopad

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu