Násilí plodí další násilí a očekává se, e do roku 1990 se únosy stanou převládající formou společenského styku, napísal v knike Vedlejší příznaky Woody Allen ešte v roku 1971, a dnes aby sa človek pomaly bál večer vyniesť smeti, e sa od kontajnerov nevráti, hoci nikdy nič zvláštne, nič podozrivé nevynášal a vonkoncom nie je ani nepohodlným novinárom v Moskve, policajtom v Dagestane, účastníkom bohosluieb kdesi v Bagdade alebo prominentným bratislavským advokátom, tuším postačí u i fakt, e človek je tvor spoločenský a e svet sme zaplavili a zaplevelili aktuálnymi a jednosmernými informáciami jepičího ivota, nu sa stáva čoraz menej uchopiteľný, lebo to podstatné, čo v ňom o nás vypovedá, znovu uviazlo v pavučine vzťahov, súvislostí a príčin, a tak nevedno, či tamten, čo sa tak láo-pláo špacíruje s puzdrom od huslí, má naozaj v ňom husle, alebo len dáky kvér, ktorým by vedel vylúdiť úplne inú melódiu, okolo uší nám svištia guľky a miera tolerancie ani voči oveľa menším prejavom kadodenného násilia sa nezniuje, vláda zákona nikdy nevládne dlhodobo a do dôsledkov, inštitúcie tradične zriaďované na ochranu a upevňovanie demokracie mnoho ráz nevedia včas odhaliť skutok, správne ho klasifikovať a s pravdou o ňom zoznámiť širokú verejnosť, a tak mnohé prípady korupcie, vrada, únos, zhorené autá zostávajú neobjasnené a páchatelia nepotrestaní, právny štát sa občas zachveje v základoch, s ním i dôveryhodnosť politického systému a prehľadnosť ekonomickej súťae, ale čo u, keď aj všeobecné povedomie o demokracii má u nás svoje poválivé trhliny a karavány podsveťákov svetácky putujú ďalej, take strácovia verejného poriadku by najradšej ani nezasahovali, veď aj oni si v denníku Sme mohli prečítať majstrovsky vyrobený, mono však nie celkom odťaitý titulok: Zasahovali policajti, rozkradli povodňovú pomoc, ale obyvatelia Serede u museli poiadať o pomoc a hen samotného ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru SR, aby v ich meste urobili poriadok s bujnejúcim podsvetím, a tak postupne padali a padli hlavy rôznych čelnopopredných policajných funkcionárov a aj tých pešiakov, čo s bandou asi dvadsiatich grázlov stihli uzatvoriť obojstranne výhodné kamarátšofty, v meste pribudli policajné hliadky aj z iných miest a výsledky nenechali na seba dlho čakať: chytili mladého drogového dílera s dvoma striekačkami sajrajtu, prostitútky u nešľapú na starej adrese, ale obsmŕdajú inde, a skutoční gangstri, ktorých v meste kadý pozná a nemal by byť problém čapnúť ich pri kriminálnych radovánkach, napríklad výpalníčine, sa v meste u tak nepretŕčajú na hammeroch, a aj posledné voľby ukázali poráku nacionalizmu a mečiarizmu, ukázali, e budovanie vlastnej kapitálovej vrstvy na úkor mozoľov ľudí a obdobie únosov a vrád sa skončilo, takto ľudovo, populisticky, protimozoľnato povedal na sneme svojej strany pravičiar Dzurinda a s dikciou svojich politických predchodcov dodal, e ako sme porazili mečiarizmus, musíme poraziť aj Smer s jeho nenávistnou protiľudovou politikou, a Ionescove dovtedy pozorne načúvajúce stoličky v sále asi nevychádzali a ani nevyšli z údivu, keď zaznelo záverečné zdôvodnenie, podľa ktorého podstatou týchto výsledkov bola vernosť univerzálnym hodnotám ako čestnosť, solidarita, odvaha a e v politike sme kvôli slube vlasti, národu a občianskemu spoločenstvu, ách jaj, ľudia vdy toho narozprávajú a politici dupľovane, ale napríklad podľa Ludvíka Vaculíka povaujú za vlastné myslenie to, čo je často jen přiřazování nových poznatků a vjemů tak, aby nerušily u uskladněné, tvrdnutí kamene... a toho uskladneného a toho tvrdnúceho kameňa u je, krišpíndolina, toľko, e by mohol dládiť cestu k ešte väčším blbostiam, ne tým o niečo vyššie citovaným, tak či onak – je ho navŕšeného dosť na to, aby sme mohli nerušene klopýtať ďalej...
Václav Jamek: Konzervatismus čili utopie
Marián Hatala: Ďalšia tehla v múre
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.