Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2010 > Číslo 6 > Marián Hatala: Svišťanie guliek a iné melódie

fejeton

Marián Hatala

Svišťanie guliek a iné melódie

„Násilí plodí další násilí a očekává se, že do roku 1990 se únosy stanou převládající formou společenského styku,“ napísal v knižke Vedlejší příznaky Woody Allen ešte v roku 1971, a dnes aby sa človek pomaly bál večer vyniesť smeti, že sa od kontajnerov nevráti, hoci nikdy nič zvláštne, nič podozrivé nevynášal a vonkoncom nie je ani nepohodlným novinárom v Moskve, policajtom v Dagestane, účastníkom bohoslužieb kdesi v Bagdade alebo prominentným bratislavským advokátom, tuším postačí už i fakt, že človek je tvor spoločenský a že svet sme zaplavili a „zaplevelili“ aktuálnymi a jednosmernými informáciami „jepičího“ života, nuž sa stáva čoraz menej uchopiteľný, lebo to podstatné, čo v ňom o nás vypovedá, znovu uviazlo v pavučine vzťahov, súvislostí a príčin, a tak nevedno, či tamten, čo sa tak lážo-plážo špacíruje s puzdrom od huslí, má naozaj v ňom husle, alebo len dáky kvér, ktorým by vedel vylúdiť úplne inú melódiu, okolo uší nám svištia guľky a miera tolerancie ani voči oveľa menším prejavom každodenného násilia sa neznižuje, vláda zákona nikdy nevládne dlhodobo a do dô­sledkov, inštitúcie tradične zriaďované na ochranu a upevňovanie demokracie mnoho ráz nevedia včas odhaliť skutok, správne ho klasifikovať a s pravdou o ňom zoznámiť širokú verejnosť, a tak mnohé prípady korupcie, vražda, únos, zhorené autá zostávajú neobjasnené a páchatelia nepotrestaní, právny štát sa občas zachveje v základoch, s ním i dôveryhodnosť politického systému a prehľadnosť ekonomickej súťaže, ale čo už, keď aj všeobecné povedomie o demokracii má u nás svoje povážlivé trhliny a karavány podsveťákov svetácky putujú ďalej, takže strážcovia verejného poriadku by najradšej ani nezasahovali, veď aj oni si v denníku Sme mohli prečítať majstrovsky vyrobený, možno však nie celkom odťažitý titulok: „Zasahovali policajti, rozkradli povodňovú pomoc,“ ale obyvatelia Serede už museli požiadať o pomoc až hen samotného ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru SR, aby v ich meste urobili poriadok s bujnejúcim podsvetím, a tak postupne padali a padli hlavy rôznych čelnopopredných policajných funkcionárov a aj tých pešiakov, čo s bandou asi dvadsiatich grázlov stihli uzatvoriť obojstranne výhodné kamarátšofty, v meste pribudli policajné hliadky aj z iných miest a výsledky nenechali na seba dlho čakať: chytili mladého drogového dílera s dvoma striekačkami sajrajtu, prostitútky už nešľapú na starej adrese, ale obsmŕdajú inde, a skutoční gangstri, ktorých v meste každý pozná a nemal by byť problém čapnúť ich pri kriminálnych radovánkach, napríklad výpalníčine, sa v meste už tak nepretŕčajú na hammeroch, a aj „posledné voľby ukázali porážku nacionalizmu a mečiarizmu, ukázali, že budovanie vlastnej kapitálovej vrstvy na úkor mozoľov ľudí a obdobie únosov a vrážd sa skončilo,“ takto ľudovo, populisticky, protimozoľnato povedal na sneme svojej strany pravičiar Dzurinda a s dikciou svojich politických predchodcov dodal, že „ako sme porazili mečiarizmus, musíme poraziť aj Smer s jeho nenávistnou protiľudovou politikou“, a Ionescove dovtedy pozorne načúvajúce stoličky v sále asi nevychádzali a ani nevyšli z údivu, keď zaznelo záverečné zdôvodnenie, podľa ktorého „podstatou týchto výsledkov bola vernosť univerzálnym hodnotám ako čestnosť, solidarita, odvaha“ a že „v politike sme kvôli službe vlasti, národu a občianskemu spoločenstvu,“ ách jaj, ľudia vždy toho narozprávajú a politici dupľovane, ale napríklad podľa Ludvíka Vaculíka považujú za vlastné myslenie to, čo „je často jen přiřazování nových poznatků a vjemů tak, aby nerušily už uskladněné, tvrdnutí kamene“... a toho uskladneného a toho tvrdnúceho kameňa už je, krišpíndolina, toľko, že by mohol dláždiť cestu k ešte väčším blbostiam, než tým o niečo vyššie citovaným, tak či onak – je ho navŕšeného dosť na to, aby sme mohli nerušene klopýtať ďalej...

Marián Hatala

Čtěte také:

Václav Jamek: Konzervatismus čili utopie

Marián Hatala: Ďalšia tehla v múre

Obsah Listů 6/2010
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.