Marián Hatala

Nebezpečné samozrejmosti

Je po voľbách, zvyknime si! Napríklad na priam kotrmelecké nominácie: nový minister hospodárstva študoval žurnalistiku, skončil manažment, viedol reklamnú agentúru. Rád pilotuje a jachtí. Akoby ho na skusy do veľkého sveta politiky rovno J&T vyšikovala! Šéf vcelku zbytočného ministerstva kultúry moderoval v televízii Markíza debaty na politické témy, bol členom manažmentu súkromnej TV Joj. Tretí príklad je azda najkrikľavejší: za ministra obrany vymenovali niekdajšeiho riaditeľa Kauflandu, neskoršieho zakladateľa a riaditeľa siete malých predajní potravín s názvom Dona DN. Ten hravo získa prístup k dokumentom štátu s najvyšším stupňom utajenia, dôverne sa zoznámi s bezpečnostnými previerkam, pod jeho správu sa dostanú dve spravodajské služby. Popritom si pospíkuje s medzinárodnou politickou špičkou, hoci nateraz ovláda iba ruštinu. Už sa však poponáhľal so záväzným sľubom, že angličtinu sa rýchlo doučí, že novej premiérke o tom riadne dekrétisko predloží. Vot molodec, vsjo búdet charašó. Svet gombička!

Nieže by na Slovensku neboli autority či dokonca morálne autority, ale iba málokto im načúva, dovolí, aby aj na nich občas dopadlo trochu zo svetla rámp, málokto im tlieska a uznanlivo o nich píše a hovorí. Na javiskách sa s nebývalým zmyslom pre imidžmejkerstvo aranžuje ľúbivosť, okázalé bohatstvo a moc. a za oponou už v dlhých frontách netrpezlivo stepujú ďalší novodobí lovci mamutov, ženúci sa za čo najväčším kusom mäsa. Títo sebavedomí sebaprojektanti klamú telom: majú nacvičený reklamný úsmev, akoby predávali zubnú pastu s oslnivo bieliacimi účinkami. a ak je to potrebné, dokážu sa maskovať hoci kultúrou a jej statkami. Odbornosť, prax a skúsenosti v danej problematike sa u nás skrátka nepožadujú, a to až s takou samozrejmosťou, s akou sa kedysi vo futbalovej federálnej lige skandovalo „Hoši, bojovat!“ a „Chlapci, bojovať!“, keď sa mančaftom práve nedarilo. Vtedy ma iritovalo, že ľudia vyzývajú futbalistov – polotajných profesionálov k samozrejmosti väčšej, než je ono umenie hrať futbal. Porovnateľnej povedzme s nepochopiteľnou samozrejmosťou, s akou sa v ČSSR vyrábali a používali len zubné pasty so zázračne žltiacimi účinkami.

Autority sú vždy plodmi kultúry, jej všeobecnej úrovne naprieč krajinou. Práve kultúra najkomplexnejšie vyjadruje hodnoty a vzťahy, ktoré dávajú orientáciu nám a našim životom. Práve ňou by sme mali pomeriavať všetko naše ľudské konanie. Od parlamentu po futbalové štadióny. v slovenských podmienkach napr. parlamentný slovník poslankyne SNS A. Belousovovej, obsahujúci vyhrážku, po ktorej by azda mala nasledovať strata poslaneckej imunity: „Dajte si pozor na hubu, lebo po nej dostanete!“ Adresovala ju oponentovi, ktorý na návrh, aby parlamentnému Výboru pre ľudské práva predsedal nominant tejto militantnej strany, reagoval slovami, že je to, ako keby na jeho čele stál Biľak. Čiže to isté, ako keby bol Slota riaditeľom protialkoholickej liečebne. Ronako by sme mali pomeriavať trebárs opakované vulgárnosti trénera slovenskej futbalovej reprezentácie V. Weisa na adresu novinárov. Nie preto, že strana tej prvej sa s biedou dostala do najvyššieho zákonodarného zboru SR. a nie preto, že jedenástka toho druhého vyhrala na MS v Južnej Afrike len jediný raz, aj to nad nemožne mátožnou Squadrou Azzurou. Ale preto, aby sa takéto a aj na začiatku úvahy spomínané móresy a córesy nestávali u nás samozrejmosťou... a preto, aby šanca na zmeny, ktoré vláda premiérky Radičovej predsa len stelesňuje, neuviazla kdesi medzi prorockými riadkami S. J. Leca: „Nejsi sám. Samota bolí. Za rohem tě čeká člověk. Ne sám. s holí.“

Marián Hatala

Čtěte také:

Jan Novotný: Chodili jsme do VUMLu

Marián Hatala: Hlboké až bezodné dno

Obsah Listů 4/2010
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Nebezpečné samozrejmosti

Čtěte také:

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu