Juraj Charvát

Čiastočne český scenár a maďarská karta

Po voľbách novinári radi opakovali, že aj na Slovensku prebehli voľby podľa českého scenára. Podobnosť s výsledkom parlamentných volieb v Českej republike bola naozaj v tom, že nie víťaz volieb zostavoval vládu, ale opozícia, posilnená novými stranami, víťaz volieb odchádza do opozície (to sa už raz stalo v r. 1998, keď voľby znovu vyhral Mečiar, ale vládu musel odovzdať Dzurindovi, lebo nemal koaličný potenciál), do parlamentu sa nevrátili v Česku dve strany (KDÚ-ČSL a zelení) a rovnako tak na Slovensku a naopak do parlamentu vstúpili dve nové strany (TOP 09 a Veci verejné) a rovnako tak na Slovensku; po prvý raz sa do parlamentných lavíc dostal väčší počet poslancov na základe krúžkovania voličov, ktorí ich z nevoliteľných miest posunuli na zvoliteľné.

Existujú však aj významné slovenské špecifiká. Prvé sa týka víťaza volieb, strany Smer – sociálna demokracia, predsedu strany a premiéra Róberta Fica. Táto strana s výsledkom 34,8 % hlasov dosiahla najlepší výsledok vo svojej histórii. Získala 200 tisíc nových voličov (ČSSD a ODS v Česku hlasy stratili) a zvíťazila v 68 okresoch z celkového počtu 79 okresov na Slovensku, tj. všade okrem Bratislavy (5 okresov), Senca a okresu Košice I., kde zvíťazila SDKÚ-DS, a v 4 okresoch na juhozápadnom Slovensku (Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Šaľa), kde zvíťazil Most-Híd. Ficov Smer zvíťazil s veľkou prevahou v 37 okresoch, z nich v 11 okresoch získal viac ako 50 % (z toho je 6 okresov na východe) a v 26 okresoch získal vyše 40 % hlasov. Situáciu vystihuje novinový titulok: Slovensko je červené, vláda bude modrá.

Na rozdiel od ČR slovenský prezident dodržal úzus: zostavením vlády poveril najprv víťaza R. Fica, hoci z výsledkov vyplynulo jasne, že nemá koaličný potenciál. Do Národnej rady sa totiž nedostal Ficov koaličný partner Mečiarovo HZDS (4,3 % hlasov) a Slotovu Slovenskú národnú stranu (5,07 % hlasov) zachránili pred vypadnutím dve stovky hlasov; 79 poslancov „protificovských strán“ väčšinu má, aj keď komentátori prizvukujú, že krehkú.

Ako zdecimoval koalíciu

Premiér Fico pochoval svoju vládnu koalíciu do značnej miery sám, keď koaličných partnerov vystavil všeobecnému rozhorčeniu, a čiastočne tým, že si prisvojil ich agendu v straviteľnejšej forme. Keď vyšlo najavo, aké obrovské sumy zo štátnych peňazí prihráva Slotova SNS spriateleným firmám a akým primitívnym spôsobom predala emisie za nízku cenu firme, ktorá mala sídlo v akejsi garáži v štáte Washington, USA (Listy/Mosty 1/2010) a keď táto firma okamžite emisie predala so ziskom a hneď vyhlásila likvidáciu, takže už neexistuje, Fico najprv svojich koaličných partnerov chránil. Keď sa to nepodarilo ututlať, postavil ich na pranier: vymenil ministrov, dal to vyšetriť, až na koniec zrušil dotknuté ministerstvá, riadené Slovenskou národnou stranou. Zlodejstvo SNS bolo po mnoho týždňov hlavnou náplňou politických diskusií, čo sa nemohlo neodraziť na jej dôveryhodnosti.

Ďalšou etapou bolo prevzatie agendy „národnej“ strany. Keď sa nepodarilo zatušovať prelievanie štátnych peňazí kamarátom, SNS sa pokúšala zachrániť sa nacionalistickou zákonodarnou iniciatívou: zákon o štátnom jazyku, zákon o štátnych symboloch atď. Toto chystané ovocie si však nakoniec prisvojil Smer. Vypracoval nové znenie v obrúsenej forme. Keď SNS v zákone o štátnych symboloch navrhovala, že na všetkých školách sa má spievať štátna hymna každý týždeň, Smer to obrúsil tak, že stačí na začiatku a na konci školského roku. Takýto miernejší variant zákona dal schváliť v parlamente. Tým sa prezentoval ako nová nacionalistická strana, ale umiernených.

Tentoraz však maďarskú kartu v slovenských voľbách vytiahol Viktor Orbán. Voľby v Maďarsku predchádzali slovenským a ich absolútnym víťazom sa stal nacionalizmom silne napáchnutý Orbánov FIDÉSZ, keď v budapeštianskom parlamente získal ústavnú väčšinu (druhé miesto získal extrémne nacionalistický JOBBIK).

Maďarsko je už dlhší čas v ťažkej hospodárskej situácii. Zachraňoval ho Medzinárodný menový fond, ktorý samozrejme nadiktoval sociálno-demokratickej vláde tvrdé úsporné opatrenia. Obyvateľstvo očakáva spásu od Orbána, ktorý sľuboval, že po neúspešných sociálnych demokratoch zmení celý režim v Maďarsku. Krajina, ktorá žije pod dohľadom MMF a nútene musí šetriť, by mala súčasne riešiť obrovské problémy: znetvorenie pracovného trhu (3,8 mil. zarábajúcich, z ktorých 1,6 mil. poberá minimálnu mzdu, živí 10 mil. ľudí), obrovské čierne diery v štátnych podnikoch, dôchodkový a zdravotnícky systém, kde chýbajú veľké peniaze, prebujnená samospráva. Za tejto situácie Orbán upriamil pozornosť svojich voličov na celkom iné pole, kde sa dajú viesť silné reči, ktoré nič nestoja.

Nový maďarský parlament sa ako prvým bodom programu začal zaoberať zákonom o dvojitom občianstve. Umožňuje Maďarom podľa pôvodu a krvi, žijúcim za hranicami štátu, získať maďarské občianstvo bez toho, aby preukázali dlhodobý pobyt na území Maďarskej republiky. Pretože v tom čase bolo aj výročie Trianonskej mierovej zmluvy (1920), ktorá zlikvidovala Uhorsko a vytvorila súčasné maďarské menšiny u susedov, pripojil budapeštiansky parlament k celej kauze ešte nový inštitút – Deň národnej spolupatričnosti s Maďarmi žijúcimi za súčasnými hranicami Maďarska. Trianonská zmluva sa v Maďarsku nikdy nespomína inak než ako trianonský diktát a v tomto duchu sa niesol aj Deň. Šok z Trianonu je aj po 90 rokoch trvalou maďarskou pocitovou realitou.

Žiadny zo susedov Maďarska nereagoval. Na Slovensku však bolo tesne pred voľbami a Fico vycítil príležitosť. Zorganizoval kampaň, o ktorej hovorila Európa. Odvolal z Budapešti veľvyslanca, zvolal mimoriadnu schôdzu vlády, parlamentu, Bezpečnostnej rady štátu, stále hovoril o „bezpečnostnom riziku pre štát“, poslal ministra zahraničných vecí do Bruselu a do Štrasburgu atď. (Brusel sa však tváril nezúčastnene). Slovenský parlament, ktorý mal na programe už len poslednú rozlúčkovú schôdzu pred voľbami, urýchlene odhlasoval zákon, že kto prijme dvojité občianstvo, stratí slovenské, v dôsledku čoho nebude môcť byť zamestnaný v štátnych, verejných či komunálnych službách.

V Európe je viac štátov, ktoré poznajú inštitút dvojitého občianstva a je viac štátov, ktoré odoberú svoje občianstvo tomu, kto prijme cudzie. No na Slovensku sa vytvorila atmosféra ohrozenia štátu a začala sa zdôrazňovať potreba silného národného štátu. v posledných dňoch pred voľbami premietali v televízii kratučký predvolebný šot, v ktorom Fico naposledy vystúpil pred voličmi. Povedal, že Slovensko ohrozuje svetová hospodárska kríza a maďarské akcie (v tomto poradí), a že preto Slovensko potrebuje silnú „národnú“ vládu a „sociálny“ štát (v tomto poradí, slovo „národný“ je na prvom mieste). Všetkými týmito akciami Smer svojich koaličných partnerov „vytuneloval“.

Ako si odpudil partnerov

Hneď po Novom roku vystúpil Robert Fico v televízii a obvinil Mikuláša Dzurindu, že pri zakladaní strany SDKÚ získal základný kapitál strany nezákonným spôsobom, a požiadal prokuratúru, aby to vyšetrila. Dzurinda sa vzdal líderstva pre nadchádzajúce voľby a novou líderkou, ktorá mala viesť stranu do volieb, sa stala Iveta Radičová. Tá potom vyhlásila, že po voľbách by so stranou Smer do koalície nešla.

Keď novej Sulíkovej strane začali rýchle rásť predvolebné preferencie a začala byť nebezpečným konkurentom, Fico obvinil Sulíka z finančných machinácií, na čo strana SaS vyhlásila, že by do koalície so Smerom nešla za žiadnych okolností.

Poslednou stranou, ktorú Fico obvinil z finančných machinácií, bolo Kresťansko-demokratické hnutie, na čo aj KDH ako posledné s istým váhaním vyhlásilo, že do koalície so Smerom nepôjde.

Béla Bugár za stranu Most-Híd vyhlásil bez toho, že by bol z niečoho obvinený, že ak by išiel do koalície s Ficom, jeho voliči by ho „nakopali do zadnej časti tela“.

Nakoniec zakladajúci člen strany Smer a bývalý jej poslanec Bohumil Hanzel ako očitý svedok vyrozprával, ako Fico pri zakladaní strany Smer získaval peniaze a čo všetko za to zo štátneho nielen sľuboval, ale rovno zmluvne podpisoval.

Jediná strana, ktorá nikdy nepovedala, že s Ficom do koalície nepôjde, bola – napodiv – Strana maďarskej koalície na čele s Pálom Csákym. Csáky po voľbách r. 2006 najprv odstránil z vedenia strany pomocou nacionalistického krídla Bélu Bugára a ako novinku zaviedol tvrdý nacionalistický jazyk. Sám často cestoval do Budapešti, kde vždy vystúpil v médiách; dbal o to, aby bol snímaný nie v spoločnosti členov vtedajšej sociálno-demokratickej vlády, ale vždy len v kruhu Viktora Orbána. Po založení strany Most-Híd SMK obviňovala Bélu Bugára zo zrady maďarských záujmov. Maďarská menšina, zvyknutá žiť za Dzurindovej vlády, keď členom vládnej koalície bola SMK pod vedením Bélu Bugára, v pokoji, za Ficovej vlády sa stala terčom rozličných pohonov od Slovenskej národnej strany, na čo Csáky odpovedal konfrontačne. Podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon má asi pravdu, keď hovorí, že maďarská menšina chce už žiť v pokoji, bez diskriminácie aj bez konfrontácií, bez umelo vyvolávaného napätia. Maďarská menšina vo voľbách neodobrila konfrontačné postoje SMK, ktorá s 4,3 % hlasov sa nedostala do parlamentu.

Ján Slota chcel ešte v posledných hodinách pred voľbami obnoviť reputáciu SNS, ktorá po odhalených podvodoch na jej zverených ministerstvách skolabovala. Odcestoval do Komárna, kde na dunajský most pripevnil tabuľu, ktorá oznamovala, že toto je slovenské územie. Keď sa vo volebnej noci dozvedel, že jeho strana je aj tak zdecimovaná na polovicu (SNS 5,07 %), povedal pred kamerami, že je mu do plaču za Slovákov, ktorí teraz budú veľmi trpieť a v novej vláde budú len homosexuáli a Maďari. Nakoľko takúto stranu už Fico do koalície nepotrebuje, bude hrať v parlamente asi takú úlohu ako KSČM v Prahe – nikto s nimi nepočíta.

Vladimír Mečiar dúfal, že Ficove slová, ako po voľbách sformuje dvojkoalíciu (nie trojkoalíciu ako doteraz), sa týkajú práve jeho. Keď sa vo volebnej noci dozvedel výsledok (HZDS 4,3 % hlasov), nad ránom tajne bez slova opustil budovu straníckeho vedenia. Rozlúčka s národom v televízii, aká bola r. 1998, sa tento raz nekonala.

Pred každými parlamentnými voľbami sa objavia v Česku aj na Slovensku nové politické strany. Niektoré sa nikdy nevyhrabú z bezvýznamnosti, niektoré však zaujmú voličov, dostanú sa do parlamentu i do vlády, ale po skončení volebného obdobia sa ocitnú v prepadlisku. Súčasné dve nové politické strany, ktoré sa dostali do Národnej rady Slovenskej republiky i do vlády, voliči ocenili, lebo vyplnili medzery tým, že majú veľmi osobitný a žiadaný charakter.

Sloboda a solidarita na čele s významným ekonómom Richardom Sulíkom (SaS, 12,1 % voličov) vyrástla z internetu, to je z prostredia mladých ľudí. Na Facebooku má viac ako 50 tisíc fanúšikov, konkrétnych neanonymných ľudí s menom a fotkou. Už rok a pol ustavične blogujú, facebookujú, chatujú, mailujú, diskutujú. v strane platí úzus, že každý člen a kandidát do parlamentu má založený svoj profil na Facebooku. To robí SaS jedinečnou aj v európskom meradle. Kým pre iné strany je internet podporným nástrojom, SaS si svoj politický život na internete založila. Sám Sulík rozosiela svoje „newslettery“ mailom asi 60 tisícom ľudí, ktorých má vo svojej databáze.

Zo siete Facebook sa stala nová politická aréna, ktorú za Ficovej vlády ovládla opozícia. Facebooková stránka „antiFICO“ má 43 tisíc fanúšikov, „Červená Ficovi“ 10 tisíc, „Ak nás tu bude 300 tisíc, tak sa Fico naserie“ 36 tisíc stúpencov. Naproti tomu stránku „Nevolím Dzurindu a jeho bandu lumpov na čele s Miklošom“ si „odklikli“ len stovky záujemcov. v týchto sieťach dominujú mladí, prvovoliči. Obavy, či prídu aj do volebných miestností, sa nakoniec nenaplnili.

Medzi iniciátormi vzniku strany Most-

-Híd, ktorá chce spájať Maďarov a Slovákov, sú maďarskí antikomunistickí revolucionári zo zimy 1989–1990. Pôsobili vo Federálnom zhromaždení v Prahe a spomínajú na spoločné budovanie základov demokracie v spoločnom štáte. Medzi zakladateľmi sú maďarskí menšinoví politici, ktorí mali vládne funkcie za Dzurindovej vlády a zažili tiež obdobie plodnej spolupráce. Pripojila sa k nim (a prekrúžkovala sa na zvoliteľné miesta) Občianska konzervatívna strana, ktorú vedú zakladatelia VPN z novembra 1989 (Zajac, Šebej), čo bol slovenský pendant k českému Občianskemu fóru. Túto stranu Bélu Bugára určite volili aj Slováci, lebo dostala hlasy vo všetkých krajoch Slovenska, aj v severných, v ktorých Maďari nežijú, a tiež to vidno z počtu voličov, ktorí krúžkovali slovenských kandidátov. Do Národnej rady vstúpilo za túto stranu sedem maďarských a sedem slovenských poslancov.

Róbert Fico bude tvrdým a iste aj úspešným oponentom novej vlády, ktorá má pred sebou ťažké ekonomické problémy. Veď aj jeho tlačové porady vo funkcii predsedu vlády mali opozičný konfrontačný charakter. Nezaujal pozíciu štátnika, ktorý komplikované javy súčasného sveta vysvetľuje straníkom a občanom tak, aby pochopili, prečo sú potrebné aj nepopulárne ekonomické opatrenia. Jeho výklad je zjednodušený, heslovitý, sploštený a taký, čo menej rozhľadení voliči radi počúvajú. Povie, že nedopustí, aby dôsledky hospodárskej krízy dopadali na plecia obyčajného človeka. Keď Dzurindova vláda robila prepotrebné, ale nepopulárne ekonomické reformy, ako opozičník veľmi proti nim brojil, ale keď sa ujal vlády, nezrušil ich. To sa zrejme bude opakovať... Úloha opozičného lídra mu bude sedieť.

Juraj Charvát (1922) je publicista.

Čtěte také:

Joana Radzyner: Veľmi úzke vzťahy

Juraj Charvát: Vlastenci a peniaze

Obsah Listů 4/2010
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Charvát

Čiastočne český scenár a maďarská karta

Ako zdecimoval koalíciu

Ako si odpudil partnerov

Čtěte také:

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu