Ferdinand Vrábel

Etika našich dní

Kto zvládol na gymnáziu aspoň niekoľko lekcií latiny, iste sa dostal aspoň po onen známy povzdych: o tempora, o mores! Je to neuveriteľné, ale bolo to už pred viac ako 2000 rokmi, keď si klasický orátor takto povzdychol, a odvtedy každá generácia pociťovala, že za jej čias tie mravy naďalej klesali... Majú ešte vôbec kam klesať po tých dlhých stáročiach?

Keby niekto pochyboval, stačí sa trošku porozhliadnuť okolo seba. Nielen v Bratislave, ale aj Bruseli, Moskve, Paríži...

Najprv sa z Bruselu celkom vážne ozvalo, že vraj bude treba pracovať dlhšie, dokonca oveľa dlhšie ako dnes – údajne až do sedemdesiatky. Zdá sa, že ak domáci politici po pár mesiacoch výslnia v rôznych funkciách strácajú spojenie s bežným životom a normálnou životnou situáciou bežných ľudí, bruselskí byrokrati s nehorázne premrštenými platmi sa po niekoľkých rokoch pôsobenia vo svojich úradoch prišli o zdravý rozum, ale sa aj rozhodli vkročiť na cestu erózie Európskej únie. Nejde len o nesmiernu hlúposť uvedeného návrhu: Pracujte do sedemdesiatky! Veď si len predstavte, že na kombajne, v kamióne, v železničnom rušni sedí 69-ročný človek alebo taký pilotuje lietadlo, spočítava nákup v supermarkete, dláždi ulice, stavia domy, alebo hoci aj len úraduje... Veď mnohí úradníci (tým skôr politici) nemajú žiadny výkon už aj v necelej päťdesiatke. Ide aj o ďalšie súvislosti. Všade v okolitých krajinách je obrovská nezamestnanosť, ktorá bude so stále sa prehlbujúcou krízou rásť. Aj vy veríte reklamným článkom o tom, že kríza sa už končí, hospodárstvo oživuje, že už sme sa odrazili odo dna, že ceny bytov už nebudú klesať a že práve teraz si treba vziať hypotéku, lebo v súčasnosti sú úroky najvýhodnejšie a dokonca nezaplatíte nič ani za sprostredkovanie tej šialene výhodnej hypotéky? Ale banky v USA stále ešte krachujú, poľnohospodárske podniky vo viacerých európskych krajinách znižujú stavy zamestnancov po katastrofálnych povodniach minimálne o 50 percent... nebude úroda, nebudú žatevné práce ani zber ovocia, hrozna a ďalšej úrody v takom rozsahu ako po minulé roky, nie sú teda potrební ani zamestnanci.

K dôchodcom ešte poznámka aj zo Slovenska. Chystajú sa tu vraj zmeny, lebo sa tu doteraz dôchodky valorizovali „po švajčiarsky“. s tým treba skončiť, lebo slovenskí dôchodcovia by žili v prepychu, hoci životná úroveň švajčiarskych a slovenských dôchodcov je asi tak 10 : 1, ceny sú v Bratislave ako v Berne, ale priemerný slovenský dôchodok je v porovnaní so švajčiarskym smiešne sprepitné. No veď sú Švajčiari aj desaťkrát pracovitejší ako Slováci, a kým priemerný Slovák pracuje denne len asi osem hodín, Švajčiar sa trápi každý deň v práci až desaťkrát dlhšie! a pri osemdesiatich hodinách práce denne to už predsa musí byť na životnej úrovni poznať, všakže. Ale každý ekonóm vám to vysvetlí niečím takým, akože produktivita práce atď... a celkom vážne vás presviedčajú, že tá produktivita u nás len stagnovala. No dobre, ale prečo nestagnovali podľa nej aj tie ceny? Žeby sa práve v tom prejavovala oná tajomná, ospevovaná a do neba vynášaná neviditeľná ruka trhu? Je naozaj normálne, že pohonné hmoty, byty, autá sú v Rakúsku lacnejšie než na Slovensku aj v nominálnych cenách? a keď si to prevediete na reálne príjmy, tak sú tieto komodity v Bratislave až niekoľkonásobne drahšie ako vo Viedni? Ďalším do oka bijúcim rozdielom je to, čo si uvedomuje čoraz viac ľudí: kvalita výrobku tej istej značky, kúpená vo Viedni a v Bratislave. Ako to, že potraviny sú horšie, s rovnakým pracím práškom nevyperiete toľko a tak kvalitne, s čistiacim prostriedkom nevyčistíte... atď. Dalo by sa pokračovať donekonečna, ale človeka len na padne myšlienka: na akej úrovni sú štátne kontroly, ochrana spotrebiteľa? Ako to, že výrobca automaticky alebo počíta s menšími nárokmi slovenského spotrebiteľa na kvalitu, alebo ho chce vedome oklamať? Opakovane sa nedovoláte ochrany, reklamačné konania nefungujú, na súdoch to trvá dlho a ešte nemáte žiadnu záruku, že sa svojej pravdy dovoláte, a to ani nehovorím o tom, že si musíte najprv zaplatiť aj znalecké posudky!

Nad mnohými vecmi by sa dalo podobne povzdychnúť: o tempora o mores. Niekto pokojne navrhne za štátnu tajomníčku „holku“ s gymnáziom, za ministra človeka, ktorý o rezorte nemá ani šajnu. a vraj: veď budú mať dobrých poradcov! Ale aj tí poradcovia niečo stoja! a propos poradcovia. Na Slovensku je v súčasnosti pozorovateľný zaujímavý jav: zo zátišia rozjímania kláštora a od všeobecne uznávanej zásady: Ora et labora! dá sa prepracovať až na úrad vlády a chodiť po svete ako poradca s blonďatou premiérkou – okrem iného aj po letných hudobných festivaloch. Ale čo by sme kritizovali, veď to iba dokumentuje, že sa naša moderná doba ani tak veľmi nevzdialila od toho idylického stredoveku, keď sa mnohý mních prepracoval za diplomatického poradcu alebo do kancelárie panovníka, aby mu písal krásne vyzdobené a kvetnatým slohom sa honosiace pergamenové privilégiá. Treba si len popriať, aby aj činnosť týchto moderných poradcov zanechala za sebou také trvalé hodnoty ako napríklad činnosť arcibiskupa Arnošta z Pardubíc.

Aby sme sa pozreli aj za vzdialenejšie horitonty, spomeňme najnovšie hlas ruského prezidenta Medvedeva, ktorý varoval pred tým, že vraj Irán smeruje k výrobe atómovej bomby. Zdá sa, že objavil Ameriku, ale akosi mi tu chýba aj zrnko sebakritiky, veď Irán sa práve s výdatnou pomocou Ruska a dodávkami jeho jadrovej technológie dostal tak ďaleko, že už v blízkej budúcnosti na svojej ceste k mierovému využívaniu jadrovej technológie nebude potrebovať žiadnu zahraničnú pomoc. a hlas z Paríža? Povedzte, kto by sa chcel zosmiešniť a kto by naozaj očakával, že prezident Sarkozy po veľmi vážnych obvineniach z korupcie, spájajúcej ho s istou madame, odstúpi? Stačí predsa povedať, že ide o ohováranie...

Ale vráťme sa k tým rozpočtom a dôchodkom. Šetriť treba, to je jasné. Ale hádam nám nechce niekto nahovoriť, že by sa demokracia mala scvrknúť len na to, že na voľby treba neúčelne vyhádzať desiatky miliónov a tie potom naskrbliť na dôchodcoch, na chorých, na deťoch? Podľa rakúskeho denníka Die Presse čakajú aj Čechov „krv, pot a slzy“, aj keď žijeme v mierových (?) časoch. Nová vláda musí prikročiť k daňovej, zdravotníckej a dôchodkovej reforme; bude potrebné zaviesť aj školné. a ak vraj rok 2011 bude „veľkým koncertom“ škrtov. Smejúc sa cez slzy by sa Slováci mohli pýtať: a prečo by aj pre nás nemal byť ráve rok 2011 tiež rokom „veľkého uťahovania opaskov“, keď ním bol vlastne od roku 1990 každý rok a niet nádeje, že by sa to tak skoro malo zmeniť a opasky by sa mali začať naopak uvoľňovať. a tak si urobme aj my ďalšiu dierku na opasku a uťahujme, kým je kam a kým je čo. Ale naozaj je najlepšie začínať u dôchodcov a s predlžovaním veku, v ktorom človek získa nárok na dôchodok? Naozaj sa dá ušetriť najviac práve tam? Kam povedie tento trend? k ďalšiemu predlžovaniu dôchodkového veku, alebo k tomu, že si raz väčšina povie, a načo by sme si vlastne mali na ten dôchodok platiť? Buďto sa ho nedožijeme, a ak áno, aj tak z neho nevyžijeme. Potešiť nás nemôže ani hrozivým tempom rastúca nezamestnanosť, stále širšie vrstvy ľudí, ktorí žijú pod hranicou biedy, nemožnosť získať za prijateľných podmienok slušné bývanie... Ludvík Vaculík už viackrát vystihol charakter tej-ktorej doby. o tej terajšej povedal niečo v takom zmysle, že v roku 1989 sme sa zbavili komunizmu, ale súčasnosť akoby vytvárala podmienky pre jeho vznik...

Ferdinand Vrábel (1948) je historik.

Čtěte také:

Ferdinand Vrábel: Píšte všetci modrým perom... rovnaké „a“ a rovnaké „o“

Ferdinand Vrábel: Matica slovenská prezidentovi Masarykovi s úctou...

Obsah Listů 4/2010
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

Etika našich dní

Čtěte také:

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu