Miroslav Kusý

Slovensko a česká cesta

Slovenský premiér a predseda Smeru – Sociálnej demokracie Robert Fico v ostatnom predvolebnom televíznom dueli s Ivetou Radičovou vyhlásil, že udržiaval štandardne dobré styky so všetkými bývalými českými premiérmi, rovnako s Paroubkom, ako aj s Topolánkom. Nie je to celkom pravda. s Paroubkom to až do českých parlamentných volieb boli styky vysoko nadštandardné. Ale Fico už poznal ich výsledky, teda aj Paroubkov debakel, a tak sa k tomu nadštandardu radšej akosi nepriznával. Už nespomenul, že Paroubkovi vstúpil až do (novej) rodiny, že sa vzájomne často navštevovali a podporovali aj na svojich snemoch a volebných kampaniach. Práve teraz, keď by mal svojho najbližšieho politického priateľa podporiť a podržať v jeho žiali, tak sa k nemu extra srdečne nehlási. Nuž, taký je osud politických kamarádšaftov, zvlášť sociálnodemokratických.

Fica čakali o dva týždne voľby – a ja tieto riadky píšem desať dní pred nimi – a nerád by nasledoval Paroubkov príklad. Suverén až do poslednej chvíle sa naraz hlboko prepadol proti všetkým svojim veľkohubým vyhláseniam a očakávaniam. Aj Fico má za sebou obdobné, ba ešte otrasnejšie kauzy a škandály ako Paroubek a aj on im čelí paroubkovskou demagógiou, podpásovými osobnými útokmi na svojich politických rivalov, odvádzaním pozorností na témy, kde sa cíti byť istejší v kramflekoch. Spôsoby majú rovnaké, líšia sa len v odkazoch na domovské reálie: pre Fica je to, napríklad, vždy použiteľná maďarská karta. Onedlho budeme vedieť – vy, milí čitatelia Listov, to už viete – či mu vydržala až do volieb, či bola stále rovnako účinná, či dovtedy nezovšednela?

Odhady predvolebných východisiek Roberta Fica boli podobné, ako mal Paroubek, až do 35 percent priaznivo naklonených voličov, ale na to, aby voľby neprežil, nebol ani zďaleka potrebný ten famózny paroubkovský prepad hlasov. Ficova pozícia bola teda oveľa labilnejšia.

Tak ako na českej politickej scéne prekvapujúco nebola nakoniec pre Paroubka hlavným nebezpečenstvom ODS, ani na slovenskej to už pre Fica nebola SDKÚ-DS s Radičovou a Dzurindom. u Čechov situáciu zvrátili nové politické subjekty, TOP 09 a VV, ktoré s dvojciferným výsledkom a s novými tvárami vtrhli do parlamentu. Na Slovensku bola situácia veľmi podobná, vznikla tu Sulíkova SaS (Sloboda a solidarita) a Bugárov MOST a takisto z toho plynie možnosť širokej koalície Radičovej (SDKÚ-DS), Sulíka (SaS), Figeľa (KDH), Bugára (MOSTY) a Csákyho (SMK).

Podobne ako Johnove VV v Česku je na Slovensku subjektom bez politickej minulosti, a teda hráčom s možným momentom nepredvídateľných krokov Sulíkova SaS, strana ekonomických odborníkov s „čistými rukami“. Vo všetkých ostatných prípadoch vieme, s kým máme do činenia. Až na slovenskými stranami ostrakizovanú Csákyho SMK, ktorú však budú musieť vziať napokon do partie. Dohoda medzi týmito politickými subjektami však bude ťažká, asi ťažšia, než to má budúca nová česká vládna koalícia, avšak ani tu zúčastnené strany a ich reprezentácie nemajú inú šancu.

To všetko sa môže udiať za predpokladu, že z hry na slovenskom parlamentnom kolbišti vypadnú Ficovi doterajší koaliční partneri – podobne, ako sa to stalo v Česku s lidovcami a zelenými. Pravda, tu pôjde o úplne odlišné prípady, avšak s rovnakými dôsledkami. Mečiarovo HZDS-ĽS to postihne s veľkou pravdepodobnosťou, lebo jeho volebné preferencie idú trvale dole vodou a nerysuje sa nič, čo by tento trend mohlo zvrátiť. Opotrebovaný Mečiar už na to nemá síl. Bol by to historický okamžik pre NR SR, lebo by z nej vypadla jedna z jeho doterajších stálic. Slotova Slovenská národná strana už raz v parlamente pauzovala – iste, jej nacionalistická agenda má sto životov ako mačka, teraz ju však od nej veľmi úspešne preberá Fico, ktorý sa ju snaží uzurpovať pre SMER. Dal to výrazne najavo práve terajším svojím atakom proti Orbánovmu dvojitému občianstvu pre zahraničných (teda aj slovenských) Maďarov.

Máme to na slovenskej politickej scéne teda tiež veselé a nijako sa nenudíme. Ani u nás to ešte stále nedospelo do situácie, kedy budeme jednoznačne môcť voliť menšie zlo a preorientujeme sa na charaktery a hodnoty. Hoci český príklad avizuje, že už je to možné. Držíme vám palce, a keď vám to aspoň čo len čiastočne vyjde, necháme sa inšpirovať.

Miroslav Kusý (1931) je politológ a filozof.

Čtěte také:

Grigorij Mesežnikov: Česko-slovenské vzťahy v období politickej transformácie

Ferdinand Vrábel: Matica slovenská prezidentovi Masarykovi s úctou...

Obsah Listů 3/2010
Archiv Listů
Autoři Listů

Miroslav Kusý

Slovensko a česká cesta

Čtěte také:

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu