Michael Tyrala

Súboj ľavice s pravicou to nebol

Výsledky volieb do Poslaneckej snemovne ČR dostali v médiách dramatické označenie politické zemetrasenie či tretia defenestrácia. Výrazný rozdiel medzi predvolebnými predpoveďami a skutočnými výsledkami pôsobí veľavýznamne najmä na Slovensku, kde by mnohí privítali podobný scenár. Tieto voľby veľmi dobre ilustrujú súčasné trendy v Čechách aj na Slovensku, faktory, ktoré prispeli k českému výsledku, ale aj ilúzie, ktoré panujú v našom československom priestore takmer v rovnakej miere.

Ako vieme, prvým veľkým faktorom, ktorý stál za zrodom tohto výsledku, bolo znechutenie z populizmu, škandálov a chabej politickej kultúry v Paroubkovej ČSSD, ale čiastočne aj ODS. Politickou kultúrou tu nemyslím len ostentatívnu aroganciu voči voličom, ale aj priam zúrivú antikampaň a štvanie vlastnej konštituencie proti oponentom, ktorá prakticky pre ČSSD znamenala to, že opakovanie nemeckej ľavicovo-pravicovej koalície SPD-CDU/CSU v českom prevedení bolo od počiatku takmer vylúčené. Druhým faktorom bola apatia a znechutenie zo súčasnej politiky vo všeobecnosti, a to potrestalo nielen ČSSD, ale aj ostatné etablované strany ako pravicovú ODS a výrazne pomohlo novým stranám TOP 09 a Věci veřejné. a po tretie, grécky efekt, ktorý dal pravici ideálnu príležitosť ukázať prstom na Grécko a utvrdiť samu seba, svojich voličov a zástup mladých či nerozhodnutých v už zaužívanom, no nemenej kontroverznom stereotype „pravica zarába, ľavica míňa“.

O tom, že tento stereotyp je nanajvýš sporný, svedčí aj fakt, že pravicové strany či vládne koalície sa za posledných dvadsať rokov objavili za kormidlom zadlžených hriešnikov krajín PIGS a Írska zhruba rovnako často ako ľavicové.

Ale či to podľa mňa bolo jasné víťazstvo pravice? Až ďalšie volebné obdobie ukáže, ako sa uchytia reformy založené na šetrení a či budú študenti prvovoliči s takým zápalom presviedčať svojich starých rodičov podľa vzoru Issovej a Mádla, keď pochopia, že sú tou generáciou, ktorá síce zaplatí, ale nebude ešte čerpať zo sľubovaného zvýšenia kvality školstva.

Pre mňa je na tom smutné hlavne jedno: ani v Českej republike, ani na Slovensku neexistuje skutočná ľavicová alternatíva okrem jej populistických karikatúr v podobe ČSSD či SMER-SD, alebo doslova komunistických strán. Ktokoľvek stredoľavicový vyzerá vďaka týmto karikatúram tak v Čechách, ako na Slovensku ako populista až boľševik. v tomto zmysle je stred Európy akoby kusom Ameriky, kde to, čo je v európskej politike stred, pôsobí takmer ako radikálna ľavica.

Podľa mňa to nebol súboj ľavice s pravicou. Ak niečo tieto voľby v Českej republike ukázali, tak to bolo skôr víťazstvo slušne pôsobiacej politiky TOP 09 a novej neodskúšanej alternatívy Věcí veřejných nad únavným arogantným populizmom a štýlom vládnutia ČSSD, ale aj ODS, ktoré spolu stratili štyridsaťšesť mandátov. Pre voličov je, myslím, práve toto najväčším víťazstvom a možno prvý krok k civilizovaniu politiky v Strednej Európe.

Michael Tyrala (1985) je študent a tiež prekladateľ a tlmočník. Študoval európske štúdiá a medzinárodné vzťahy na Universidade de Coimbra, Faculdade de Economia v Coimbre v Portugalsku. Tento rok dokončuje magisterské štúdium na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Čtěte také:

Jiří Koubek: Národní zájem a sebezničující politika stran

Grigorij Mesežnikov: Česko-slovenské vzťahy v období politickej transformácie

Obsah Listů 3/2010
Archiv Listů
Autoři Listů

Michael Tyrala

Súboj ľavice s pravicou to nebol

Čtěte také:

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu