Marián Hatala

Hlboké až bezodné dno

V traktáte o češtine Bohyně čeká Pavel Eisner píše, že „Šalda si přál díla zhuštěná jako Maggiho masný výtažek – deset volů v jedné piksle“. Časy sa menia, pravda, od krajiny ku krajine. Na súčasnom Slovensku sa skôr ponúka jeden vôl aspoň v desiatich plechovkách. a zďaleka nejde o košaté a pomerne neškodné, na inom mieste spisu pánom Eisnerom citované „nařízení o doplnění řízení při schvalování zcelování pozemků“. Lebo priblblizmy made in Slovakia korenia hlbšie – v „politickej polemike a verejnej debate“, ktorú ovládla jediná téma: kto s kým kšeftuje, kto, kedy a za koľko prebehol k inej strane, kto viac nakradol, koho pri tom nechytili, lebo keby ho boli chytili, ešte by mu to museli dokázať. Žijeme v Eldoráde bezduchého materializmu strán rôznych ziskuchtivcov, kde myšlienková prázdnota ako spoločenský program a zjednocujúce heslo víťazí už na štarte, lebo tam sa hodnoty, idey, svetonázor, politické presvedčenie, rezistentné voči módnym vplyvom i vábničkám populizmu, mnoho ráz ani nepretlačia. i stalo sa, že slovutný parlament v Bratislave prijal zákon na podporu vlastenectva, na prehĺbenie a udržanie lojality občanov Slovenskej republiky voči štátu a na pozdvihnutie ich národnej identity. Teda nie zákon, ktorý by k vlastenectvu prispieval investíciami do vzdelania, vedy, kultúry a športu, ale normu z kategórie „masných výtažků“, ktorú predložila tlupa podvodníkov a nekalých, hejslovenských praktikantov, neschopných uveriť, že k vlastenectvu môžu prispievať i politici – ak budú žiť poctivo a zverené úlohy si zodpovedne plniť. Takáto viera sa nevypláca, oveľa viac to sype, keď sa sedí na štátnych peniazoch, určených na nákup štátnych znakov, zástav, textov štátnej hymny a preambuly Ústavy SR. Tie musia visieť v školách a v miestnostiach, kde zasadajú samosprávne orgány. Vlastenectvo i vybavenosť škôl budú kontrolovať inšpektori. Ak zistia, že na niektorý zo štátnych symbolov – s prepáčením – serú muchy (asi české, maďarské, židovské), naparia škole pokutu. a rovnako budú postupovať i v prípade dievčiny z kvinty, ktorej by sa pri povinnom počúvaní slovenskej hymny vždy v pondelok pred prvou vyučovacou hodinou zapaľovali len lýtka. Zákon mal platiť od 1. apríla, ale prezident krajiny vyhlásil, že „takýto dátum vyvoláva úsmev a nie je vhodné, aby sme takýto zákon dali s účinnosťou k takémuto termínu.“ s väčším jazykovým fortieľom sa to ani nedá povedať!

Človek základných občianskych parametrov sa asi opýta, ktože vyšiel do ulíc. Napríklad starosta Sokolian neďaleko Košíc, keď povedal, že „s takýmto návrhom môže vyrukovať len zakomplexovaný človek či politická strana“. Iniciatíva za transparentnú demokraciu, ktorá podala návrh na Ústavný súd SR v súvislosti s porušením Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Pravicoví liberáli zo strany SaS (Sloboda a Solidarita). Aj tí vidia v zákone obmedzovanie slobody jednotlivca a v budúcnosti sú pripravení navrhnúť okamžité zrušenie „podobných legislatívnych brakov“. Asi tisícka stredoškolákov, protestujúcich pred prezidentským palácom. Nik iný svoj hlas nepozdvihol. Najväčšie opozičné strany SDKÚ a KDH dokonca nepovažovali za potrebné pripomenúť, že zákon je ideologickým obuškom, ktorým v mene lásky k vlasti možno mlátiť každého, kto bude žiadať, aby sa jeho milovaná vlasť do dôsledkov správala demokraticky! Prípadne nemilovaná či menej milovaná vlasť, lebo ako správne pripomína scenárista a režisér Nikita Slovák, „najväčšia smola tejto krajiny od roku 1993 je, že tí, čo rozbíjali štát, zo všetkých vyhnali vlastenectvo... bez referenda. Státisíce ľudí prišli o vlasť. Nie zemepisne, ale mentálne. Mnohí sa doteraz nestotožnili s krajinou, v ktorej žijú.“ Ja len dodávam, že na stotožnenie sa s touto krajinou je nateraz o ďalší dôvod menej...

Marián Hatala

Čtěte také:

Marián Hatala: Slovensko, zimná rozprávka

Ladislav Šenkyřík: Jaký to duch ve všech těch zdravých tělech

Obsah Listů 2/2010
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Hlboké až bezodné dno

Čtěte také:

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu