Lena Jakubčáková

V odlúčení

Ve věznicích jste se rozhodla fotografovat sama, nebo k tomu došlo shodou okolností?

Aj aj. Hľadala som si tému na prvácku záverečnú prácu na ITF v Opave. Keďže fotím hlavne sociálny dokument a keďže akurát vtedy môj otec robil rekvalifikačný kurz pre prešovskú väznicu, rozhodnutie bolo na svete.

Je obtížné v nápravném zařízení fotografovat? Předpokládám, že na to musí být nějaké povolení, ale pak je taky asi nezbytné navázat kontakt s lidmi, které fotografujete...

Najprv som si myslela, že ani nie, dostala som totiž povolenie od vtedajšieho riaditeľa väznice takmer bez váhania, ale keď odišiel, zrazu som tam nemohla chodiť, musela som žiadať o povolenie Bratislavu, čakala som dlho na odpoveď, ale tá bola na moje prekvapenie kladná (už som totiž nedúfala), a tak pokračujem dodnes. I keď veľmi pomaly... Najviac som sa však bála reakcie odsúdených, ale zatiaľ to vždy dopadlo nad moje očakávania.

Můžete to popsat podrobněji?

Sabinovskí väzni (tam chodím najviac) ma, myslím, radi vidia. Po dlhšom čase, keď už majú možnosť pochopiť moju prácu, mi aj niektorí povedali, ako si to vážia. Som k nim kamarátska, nesúdim ich, mám o nich záujem, a to je pre náš vzťah asi najdôležitejšie.

Mají možnost vidět vaše fotografie?

Najviac mi je ľúto, že im nemôžem dať fotky na pamiatku, ktoré vkuse odo mňa pýtajú. Vždy im ich len ukážem a musím odovzdať. Vedenie mi však sľúbilo, že ich dostanú pri odchode domov. Výnimkou však bola moja niekoľkomesačná výstava priamo vo väznici, mali z toho radosť. Keď nazbieram nejaké peniaze na fotky, rada im tú výstavu potom vrátim.

Nakolik se lišil svět za mřížemi od vašich představ, když jste ho navštívila poprvé?

Nešla som tam s veľkými očami, radšej som si nič nepredstavovala. Prekvapili ma však svojou citlivosťou, humorom, skromnými túžbami a niektorí aj nevinnosťou. Väčšinou sa nebavíme o tom, čo spáchali (často pod vplyvom drog), hovorím len akú mám skúsenosť, keď som s ľuďmi, ktorí si trest odpykávajú.

Co vám ta zkušenost přináší?

... istotu, že oni nie sú horší ako „my“ a že ja nie som lepšia ako oni. Na svete je príliš veľa zla na to, aby sa koncentrovalo vo väzniciach alebo aby sme naň vedeli ukázať prstom. Vzájomné obohacovanie sa a nachádzanie Boha sa môže rovnako dobre odohrávať aj za mrežami. Po fotografickej stránke je to pre mňa prvé naozajstné „fotonachádzanie“.

Jak dlouho hodláte v tomto projektu pokračovat? Máte nějaký další fotografický cíl?

Asi už len do ukončenia praktickej bakalárky v tomto roku (a trochu sa toho bojím), ale rada by som raz fotila aj v ženskej base. Ak mi to malý synček dovolí, najbližšie sa však budem pokúšať dostať sa k autistickým deťom.

-tt-

Lena Jakubčáková

Lena Jakubčáková (1980) se profesně zabývá francouzskou literaturou a vědou o uměleckém překladu, působí na FF Prešovské univerzity. Kromě toho studuje na Institutu tvůrčí fotografie v Opavě. Samostatně své fotografie vystavuje od roku 2003. Snímky z prešovské a sabinovské věznice, shrnuté do projektu V odlúčení, představila v Rožňavě, Sabinově, Hodoníně a ve svém bydlišti Košicích.

Obsah Listů 1/2010
Archiv Listů
Autoři Listů

Lena Jakubčáková

V odlúčení

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu