Marián Hatala

Slovensko, zimná rozprávka

Sedím v pracovni a krajina za oblokom je pokrytá snehom, uprataná, čistá, akoby vypratá. Až sa chce myslieť na rozprávky. No sotva na ne začnem myslieť, spomeniem si na kráľa Kristy Bendovej: „Dcéra moja, ty si najmúdrejšia princezná, akú kedy videl svet. Ty si vlastne taká múdra, že to svet nevidel!“ A zíde mi na um vláda tejto krajiny. A odrazu myslím na verše Elfriede Haslehnerovej, že o vtáčom štebotaní a kvitnúcich stromoch bude znovu písať až vtedy, keď pominú dôvody písať o nespravodlivostiach, o násilí sveta. A krajina je odrazu bez snehu, ufúľaná, sivá. Akoby už-už mal prísť hygienik, ktorý ju nechá oplotiť a na plot vyvesí oznam: Nepoužívať! Aby nedochádzalo k spolčovaniu proti vláde, aby sa predstavitelia slovenskej tlače nemohli stretávať ako mafiánski bosovia a nemohli koordinovať postup voči vláde a predstaviteľom Smeru. Aby sa zamedzilo podpore všetkého, čo súvisí s porušovaním zákonov, neporiadkom, s chaosom, lebo demokratický systém nikdy nebol taký ohrozený ako teraz, keď sa ľudia stávajú rukojemníkmi iných ľudí a ich politických a ekonomických požiadaviek... Takýto je slovník vládnych socialistov, presnejšie: podnikateľov naviazaných na obchodné skupiny, čo ovládajú Fond národného majetku, rozhodujú o tom, koľko dôležitých kresiel v monopoloch obsadia štátni úradníci a ktorí to budú, obsluhujú páky vo výnosnejších rezortoch, než je povedzme ministerstvo kultúry. Lebo ako vraví viedenský satirik Peter Matejka, kultúra stojí peniaze a mala by sa podporovať iba vtedy, keď sa to oplatí. Hoci práve pri kultúre by sme mali začať. Veď úroveň našej politiky je taká, aká je všeobecná kultúra – deformovaná dlhodobo nízkymi kritériami, trpiaca hodnotovou a mravnou relativizáciou.

Nepoužívať! by bol dobrý oznam pre tých, čo pri novom a novom škandále tvrdia, že zlyhal konkrétny človek, že nejde o systémovú chybu. Preto sa nevvzdajú funkcií. Nanajvýš obetujú zopár pešiakov v regiónoch. Občas ani to. Po tom, čo občan SR priletel do Dublinu aj s 95 gramami trhaviny RDX, ktorú jemu a ešte ďalším nič netušiacim pasažierom cvične nastrčili do batožiny počas policajnej akcie v Poprade, zostal v Policajnom zbore aj odvolaný šéf hraničnej polície. Pretože „nezlyhal ako policajt, ale ako funkcionár“. Otázky znejú: Bola naplnená skutková podstata niektorého z trestných činov, zakazujúcich vývoz výbušnín do zahraničia bez povolenia? Bol spáchaný trestný čin všeobecného ohrozenia? Odpoveď znie: Ministrom kreslá dávno prirástli k zadkom. Tak ako im k srdciam neprirástla dobrá povesť nimi spravovanej krajiny, elementárna slušnosť, pravidlá demokratického zmýšľania a konania. Minister vnútra by videl dôvod na svoje odstúpenie napr. po leteckej tragédii s mnohými obeťami. Ale prečo? Aj keby pilotoval lietadlo on a namol, išlo by predsa o zlyhanie konkrétnej osoby, nie o zlyhanie systému! On reprezentuje systém, a keby nešťastie prežil, prečo by nepotiahol ešte pár rôčkov na ministerstve, najmä keď štát stále ktosi ohrozuje?! Naposledy kamiónisti štrajkujúci proti primitívne vydridušskému mýtu. Slovensko ešte nezažilo taký masový odpor a takú manifestáciu solidarizujúceho sa obyvateľstva. Vo vzduchu bolo cítiť, ako represívne zložky štátu svrbia dlane; v Bratislave istý čas pri kamiónoch obsmŕdali kukláči, policajti odoberali vodičské preukazy, ich vrchnosť hrozila postihmi. Nevdojak som si spomenul na článok Ludvíka Vaculíka „Komunismus je bití“ z februára 1989: „Jsou nelidští nezávisle a samostatně, ze své povahy a výchovy i zřízení... Oni nejsou suroví, jen když zrovna bijí, jsou takoví pořád: když schůzují, vyměňují si zkušenosti, přednášejí, vychovávají či vysílají.“ Slovensko sa o niekoľko rokov vrátilo dozadu, ale zopár dní bolo v krajine opäť krajšie, čistejšie. A zase padal sneh.

Marián Hatala

Obsah Listů 1/2010
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Slovensko, zimná rozprávka

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu