Juraj Charvát

Vlastenci a peniaze

Najväčšie politické škandály vlády Róberta Fica na Slovensku v roku 2009, tj. koaličnej vlády vedenej stranou Smer – sociálna demokracia, boli škandály, ktoré ukázali vzťah najslovenskejšej, najnárodnejšej, najvlasteneckejšej Slovenskej národnej strany k štátnym peniazom. Smer v súčasnom volebnom období vytvoril koaličnú vládu s najväčšími nacionalistami zo SNS (predseda Ján Slota) a s menšími nacionalistami z Ľudovej strany HZDS (predseda Vladimír Mečiar). SNS dostala v tejto vláde tri rezorty: školstvo, výstavbu a životné prostredie. Kým minister školstva podpichoval maďarskú menšinu a vyvolával slovensko-maďarské napätia (môj článok Listy 1/2009), ekonomické rezorty SNS sa starali o to, aby sa štátne peniaze dostávali do rúk tých firiem, ktoré sú dostatočne národné. Podľa novín išlo predovšetkým o dve veľké kauzy.

Nástenkový tender

Ministerstvo výstavby zverejnilo oznámenie o vyhlásení tendra za 3,6 miliardy slovenských korún na jednej nástenke visiacej na jednej z viacerých ťažko prístupných chodieb v budove ministerstva, čo vraj dostatočne zodpovedá požiadavke „dať na verejnú známosť“. Očakávaný dôsledok sa dostavil: dozvedelo sa o tom, a teda prihlásilo sa len jedno konzorcium, skladajúce sa z dvoch firiem. Predstavitelia firmy Zamedia sú nominanti SNS v štátnych podnikoch a firma Avocat zastupuje Jána Slotu v sporoch. Firmy sa dali okamžite do práce a v krátkom čase si fakturovali 350 mil. korún za služby napr. za predražené logá a televízne spoty. Iné ministerstvá si takéto logá obstarali za desiatky tisíc, kým Ministerstvo výstavby za milióny. Avšak generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu politiku oznámilo, že tieto faktúry približne za 11 mil. eur neuzná, takže ich musí preplatiť štát, lebo tender nebol zverejnený na verejne prístupnom mieste. Rovnako Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie konštatovali, že tender bol netransparentný.

Predseda vlády Róbert Fico v takýchto prípadoch postupuje rovnako. Najprv obhajuje koaličných partnerov a tvrdo kritizuje novinárov, vyzýva ich, aby mu doniesli dôkazy, ak nejaké majú. Keď sa ukáže, že dôkazy naozaj existujú, koná. V tomto prípade odvolal ministra a vymenoval nového, pravdaže podľa koaličnej zmluvy znovu zo strany SNS, dokonca takého, ktorý sa na réžii nástenkového tendra istým spôsobom podieľal. Do vyšetrovania sa zapojili kontrolné úrady i prokuratúra. Zmluva sa nakoniec zrušila. V záujme koalície je dovládnuť v tejto zostave do volieb, takže definitívne závery šetrenia vo forme nejakého politického odsúdenia politického správcu rezortu sotva možno očakávať, iba ak po voľbách.

Emisná kauza

Ministerstvo životného prostredia predalo 15 mil. ton emisných kvót s predkupným právom na ďalšie množstvo za 5,05 eur za tonu, tj. o polovicu lacnejšie než susedné štáty. Predalo ju firme Interblue Group, sídliacej v domčeku s garážou v štáte Washington v USA, pri čom sa nedali zistiť majitelia firmy (noviny potom písali už len o „garážovej firme“). Ďalších 15 mil. eur malo Slovensko podľa zmluvy získať od tejto firmy v rámci „zelenej investičnej schémy GIS“, podľa ktorej štát poskytuje peniaze na zatepľovanie obytných budov. Firma odmieta zaplatiť s tým, že „prezentované projekty na zatepľovacie programy nie sú presne definované, úspora emisií nie je kvantifikovaná a jednotná kvantifikácia metódy pre ocenenie nie je schválená“. Súčasný minister hovorí o „nevýhodnom právnom postavení, ktoré zo zmluvy vyplýva“, ale nestráca nádej, že sa podarí od tejto lajdácky sformulovanej zmluvy odstúpiť. Koncom roka 2009 však firma Interblue Group zanikla a svoje práva postúpila firme Interblue Europe vo Švajčiarsku. Slovenské miesta hovoria o odstúpení od zmluvy, o súdnom spore kvôli doplatkom, o možnostiach vyjednávania atď., ale v súvislosti s novým majiteľom práv sa kauza zahmlieva, vlečie a jej osud ostáva nevyjasnený.

V tomto prípade premiér Fico postupoval ráznejšie. Nielen odvolal ministra SNS, ale tejto strane odňal rezort a dočasne ho zveril podpredsedovi vlády Čaplovičovi zo strany Smer, ktorý odvolal vrcholných manažérov rezortu nominovaných SNS. Novomenovaný minister je zo Smeru. Zasiahol aj Úrad boja proti korupcii a vyšetrovatelia polície. Aj v tomto prípade však jednoznačný politický odsudok SNS neodznel a v čase trvania koalície ho ani nemožno očakávať.

Menší nacionalisti, menší hriech

Mečiarova strana HZDS vládla Ministerstvu poľnohospodárstva, keď firma GVM (jemu vraj blízka) kúpila od reštituentov lukratívne pozemky vo Vysokých Tatrách za symbolickú cenu s požehnaním Slovenského pozemkového fondu, Róbert Fico to v r. 2007 nazval „zlodejčinou“ (vtedy ešte asi nevedel, čo mu chystá SNS). Odvolal ministra poľnohospodárstva, nominanta HZDS, vymenoval nového z tej istej strany a pozemky sa museli vrátiť. O dva roky neskôr tá istá firma to zopakovala, znovu v Tatrách, len v inej obci. Tentoraz nepadla hlava rezortu, ale prebehla „kádrová čistka“ na Slovenskom pozemkovom fonde. V. Mečiar vyhlásil, že s touto kauzou nemá nič spoločné.

V januári 2010 sme však zaznamenali ďalší akt premiéra. Vláda sa uzniesla a Slovenská národná rada bleskovo schválila zmenšenie počtu ministerstiev. Ministerstvo výstavby sa zlučuje s Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvo životného prostredia s Ministerstvom poľnohospodárstva. Dôvodom sú úspory, ktoré sú potrebné, lebo je kríza. V uznesení sa však neobjavilo, že úspory sa majú týkať len rezortov poznačených škandálmi Slovenskej národnej strany.

Všetky takéto podvody (bolo ich pochopiteľne viac) vzbudili odozvu nielen v tlači, ale aj u občianskych organizácií a niektorých ústavov, ktoré sa pokúšajú vyčísliť, aké straty tým vznikajú. Sumy sú to veľmi rozdielne. Ak však vychádzame z poznania, že takéto kauzy existujú nielen na ministerstvách, ale na všetkých stupňoch správy až po dediny, kde tiež „vyberané firmy“ poskytujú predražené výrobky a služby, v takomto globále sa už dá hovoriť o desiatkach miliárd (v korunách).

Odozvy

Médiá tieto politicko-hospodárske hriechy sledujú po celý rok a sú v tom vynachádzavé. Vo vrstve inteligencie vzbudzujú odpor a znechutenie. Slovenská verejnosť ako celok reaguje však slabo alebo vôbec nie, o čom svedčia výsledky volieb (krajské) alebo predvolebné preferencie. Tak ako komunisti v Česku, tak nacionalisti na Slovensku majú pomerne stály elektorát, voliči-nacionalisti sú svojej strane verní za každých okolností. Číslo okolo 10 % sa v predvolebných prieskumoch opakuje nezmenene.

V novoročných anketách novín sa objavili kritické postoje vzdelancov, vyvolané vyslovene súčasným stavom politickej morálky prejavujúcej sa v korupčných škandáloch (napr. Sme 2. 1. 2010).

Sociológ Michal Vašečka: Slovensko je stále uzavreté v klietke banálneho nacionalizmu. Ľavica je nevýrazná, jej intelektuálne elity sú súčasne paralyzované. Smer sa určite nespráva ako sociálno-demokratická strana. Slovensko je konzervatívne, voliči nemajú radi rýchle zmeny.

Občiansky aktivista Juraj Mesík: Slovensko sa z nádejnej demokracie premenilo na upadajúcu vládu zlodejov s rezignovaným obyvateľstvom tam, kde bývali aktívni občania.

Spisovateľ Daniel Hevier: Vystrašenosť kombinovaná s ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosť strihnutá fatalizmom.

Historik Milan Zemko: Integrovaná Európa svojimi kontrolnými mechanizmami tak trochu supluje našu pritlmenú verejnú mienku, ktorá u nás nebola nikdy príliš silná a dnes akoby bola zahriaknutá „napúchajúcou“ bezostyšnosťou a aroganciou politikov, ale aj iných „veľkomožných pánov“.

Riaditeľ US-fondu Pavol Demeš: Slovensko vstupom do EU a NATO, schengenskej zóny a eurozóny úspešne zakotvilo v západnej civilizácii. Otázkou pre nás doma zostáva, či sa nám spoločne podarí pozviechať ekonomiku, zastaviť zhoršujúcu sa kvalitu politickej kultúry, právneho a vzdelávacieho systému, rastúcu neochotu ľudí zapájať sa do vecí verejných.

Spisovateľ Michal Hvorecký: Internetom sa zmenilo všetko. Na druhej strane sa ukázalo, že zápecníctvo bude prekvitať, aj keď bude už každá dedinka na Twitteri referovať o práve narodenej ovci v maštali. Svet sa zmenil radikálne, ale ľudia takmer vôbec.

Pred voľbami

V júni 2010 budú parlamentné voľby. Smer – sociálna demokracia potvrdzuje, že jej cieľ je nezmenený: sociálny štát. V predvolebných preferenciách jej to vynáša trvale okolo 30 % voličov. Ľudová strana HZDS viditeľne usiluje získať pozíciu spoľahlivého partnera pri formovaní budúcej vládnej koalície.

Slovenská národná strana sa ku korupčným škandálom, ktoré spôsobila, nevyjadruje. Zato ohlasuje novú ofenzívu na zákonodarnom poli. Pripravuje sériu návrhov zákonov, ktoré majú pomôcť, uchrániť, obrániť, očistiť, upevniť Slovenskú republiku, ktorú vraj stále niekto ohrozuje, teraz najviac Maďari. Prvý takýto návrh už poznáme. Volá sa zákon na podporu vlastenectva. V rámci vlasteneckej výchovy treba určiť, kedy, kde a pri akých príležitostiach bude povinnosť hrať štátnu hymnu. Ďalej Slovenskej republike (do rúk zástupcu štátnej správy) sa má skladať sľub vernosti „ústne, položením dvoch prstov pravej ruky prisahajúcej osoby na Ústavu Slovenskej republiky“, a to vždy, keď táto osoba získa poslanecký mandát akéhokoľvek stupňa, dostane občiansky preukaz, osvedčenie o štátnom občianstve, služobnú zmluvu so štátom atď., atď. (Milan Šútovec: Niečo z toho je len komické, niečo hlúpe, niečo aj aj; sme sa pobavili).

Všetko je to zaujímavé svedectvo o vývojovom stupni vyspelosti či (príliš pomalého?) vyspievania danej ľudskej spoločnosti.

Juraj Charvát (1922) je publicista. Prednášal na Katedre žuralistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Obsah Listů 1/2010
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Charvát

Vlastenci a peniaze

Nástenkový tender

Emisná kauza

Menší nacionalisti, menší hriech

Odozvy

Pred voľbami

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu