Masaryk bol nemanelským synom ida, dal zavradiť Štefánika, bol to platený agent Rakúska a Anglicka, spreneveril peniaze amerických Slovákov, sfalšoval Clevelandskú aj Pittsburskú zmluvu... usiloval sa o počeštenie Slovákov. Vojnový slovenský štát nebol fašistický, nie je pravda, e vydal viac ako 50 000 svojich občanov – bolo ich len 30 000, Slovenské národné povstanie, to bol útok proti vlastnému štátu(!)... Tieto a podobné výroky a argumenty zazneli nedávno na diskusnom podujatí zorganizovanom Československým výborom, ktorý v rámci blíiaceho sa 160. výročia narodenia Tomáša Garrigue Masaryka usiluje o to, aby sa aj v Bratislave dostalo nejakej pocty (pomenovanie ulice, námestia, inštalácia sochy) významnej postave nielen českých a československých, ale aj slovenských dejín. Zdalo by sa to neuveriteľné, e to nepovedal mladík s vyholenou lebkou, obraz, ktorý sa u – iaľ – stáva dnes takmer beným v uliciach českých i slovenských miest pri rôznych príleitostiach (príznačne pomenovaných ako deň proti drogám, protest proti invázii USA do Iraku atď., ale zhodou okolností akoby len náhodou organizovaných na také výročia ako Krištáľová noc, prvý transport idov z Čiech alebo Slovenska či výročí ako je 14. alebo 15. marec 1939). Starý mu, u ktorého by sa dali predpokladať u nielen isté ivotné skúsenosti, ale aj aspoň aké-také minimálne poučenie z dejín o tom, kam podobné názory v minulosti viedli a koľké milióny nevinných obetí za to zaplatili svojím nesmiernym utrpením a ivotmi, je predsa len zjav na takomto podujatí nečakaný. A to tým viac, e o kadom protiargumente, ktorý bol ním hneď zmietnutý zo stola, vyhlásil bez hlbšej reflexie, e je to len propaganda, uráky a klamstvo.
Ako náhle sa však uviedli konkrétne príklady a dokumentárne dôkazy (profesor L. Hubenák o Clevelandskej a Pittsburskej dohode alebo F. Vrábel o vzťahu T. G. Masaryka k Matici slovenskej a podpore výskumu slovenského jazyka a jeho dialektov či ojedinelého etnografického dokumentárneho diela Karla Plicku Zem spieva naším prvým prezidentom), diskutérovi akosi protiargumenty u chýbali.
Podľa záveru diskusie si T. G. Masaryk plne zaslúi, aby ho aj Slováci vnímali ako jednu zo svojich najväčších osobností, ktorá sa o slovenský národ zaslúila významným vkladom, ktorý mono stručne zhrnúť do nasledovných bodov: Masaryk bol s E. Benešom a M. R. Štefánikom, legionármi a ďalšími politikmi doma aj v zahraničí architektom Československej republiky. ČSR pomohla viac Slovákom ako Čechom a Slováci ju aj viac potrebovali. – Masaryk má podstatný podiel na oslobodení Slovákov z národnostného útlaku v Uhorsku a z okov maďarizácie, ohrozujúcej samotnú existenciu slovenského národa. – Masaryk sa (spolu s E. Benešom) významne zaslúil o teritoriálne vymedzenie územia Slovenska (vôbec po prvýkrát v dejinách Slovenska). To sa dovtedy nepodarilo iadnej generácii slovenských národných buditeľov a politikov. – Masaryk má veľký podiel na tom, e súčasná Bratislava je slovenská, e je hlavným mestom Slovenska a na junom brehu Dunaja k nej patrí aj Petralka a priľahlé obce. – Masaryk sa rozhodujúcou mierou zaslúil o dotvorenie moderného slovenského národa (podpora slovenských študentov v Prahe, podpora slovenského literárneho a kultúrneho ivota v Martine a okolí – časopis Hlas a hlasisti). V roku 1893 bol pri pocte Kollárovi v Mošovciach ohrozovaný bodákom maďarského andára. V roku 1930 v Lučenci v odpovedi na útok maďarského poslanca Gillera vyhlásil: Starý reim Slovákom neumoňoval ani jedinú štátnu školu. Stará vláda pre Slovensko je raz a navdy odstránená. – Masaryk po vzniku ČSR podporoval svojou autoritou a aj hmotne ako protektor a zakladajúci člen Matice slovenskej (členská legitimácia č. 173) túto inštitúciu, slovenské školstvo, rozvoj vedy a kultúry na Slovensku. Významnú časť svojho spisu Česká otázka venoval J. Kollárovi a Slovákom a problémom Slovenska a slovenského národa sa zaoberal v mnohých svojich spisoch, štúdiách a článkoch. – Masaryk je význačným reprezentantom myšlienok tolerancie, humanizmu, boja proti antisemitizmu, za demokraciu a integráciu národov v strednej Európe na princípoch vzájomnej úcty a rovnoprávnosti. – Nie sme takí bohatí na významné osobnosti, aby sme mohli z našich dejín T. G. Masaryka vyškrtnúť.
Dalo by sa to vôbec?
Na rozdiel od Bratislavy má Masaryk sochu a aj muzeálnu expozíciu v Topoľčiankach, bustu a expozíciu v Bystričke, ulicu v Nových Zámkoch, Zvolene, Lučenci, Prešove, Michalovciach atď.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.