Ferdinand Vrábel

Prečo by mal mať TGM ulicu

„Masaryk bol nemanželským synom Žida, dal zavraždiť Štefánika, bol to platený agent Rakúska a Anglicka, spreneveril peniaze amerických Slovákov, sfalšoval Clevelandskú aj Pittsburskú zmluvu... usiloval sa o počeštenie Slovákov. Vojnový slovenský štát nebol fašistický, nie je pravda, že vydal viac ako 50 000 svojich občanov – bolo ich len 30 000, Slovenské národné povstanie, to bol útok proti vlastnému štátu“(!)... Tieto a podobné výroky a „argumenty“ zazneli nedávno na diskusnom podujatí zorganizovanom Československým výborom, ktorý v rámci blížiaceho sa 160. výročia narodenia Tomáša Garrigue Masaryka usiluje o to, aby sa aj v Bratislave dostalo nejakej pocty (pomenovanie ulice, námestia, inštalácia sochy) významnej postave nielen českých a československých, ale aj slovenských dejín. Zdalo by sa to neuveriteľné, že to nepovedal mladík s vyholenou lebkou, obraz, ktorý sa už – žiaľ – stáva dnes takmer bežným v uliciach českých i slovenských miest pri rôznych príležitostiach (príznačne pomenovaných ako deň proti drogám, protest proti invázii USA do Iraku atď., ale zhodou okolností akoby „len náhodou“ organizovaných na také výročia ako Krištáľová noc, prvý transport Židov z Čiech alebo Slovenska či výročí ako je 14. alebo 15. marec 1939). Starý muž, u ktorého by sa dali predpokladať už nielen isté životné skúsenosti, ale aj aspoň aké-také minimálne poučenie z dejín o tom, kam podobné názory v minulosti viedli a koľké milióny nevinných obetí za to zaplatili svojím nesmiernym utrpením a životmi, je predsa len zjav na takomto podujatí nečakaný. A to tým viac, že o každom protiargumente, ktorý bol ním hneď zmietnutý zo stola, vyhlásil bez hlbšej reflexie, že je to len propaganda, urážky a klamstvo.

Ako náhle sa však uviedli konkrétne príklady a dokumentárne dôkazy (profesor L. Hubenák o Clevelandskej a Pittsburskej dohode alebo F. Vrábel o vzťahu T. G. Masaryka k Matici slovenskej a podpore výskumu slovenského jazyka a jeho dialektov či ojedinelého etnografického dokumentárneho diela Karla Plicku Zem spieva naším prvým prezidentom), diskutérovi akosi protiargumenty už chýbali.

Podľa záveru diskusie si T. G. Masaryk plne zaslúži, aby ho aj Slováci vnímali ako jednu zo svojich najväčších osobností, ktorá sa o slovenský národ zaslúžila významným vkladom, ktorý možno stručne zhrnúť do nasledovných bodov: Masaryk bol s E. Benešom a M. R. Štefánikom, legionármi a ďalšími politikmi doma aj v zahraničí architektom Československej republiky. ČSR pomohla viac Slovákom ako Čechom a Slováci ju aj viac potrebovali. – Masaryk má podstatný podiel na oslobodení Slovákov z národnostného útlaku v Uhorsku a z okov maďarizácie, ohrozujúcej samotnú existenciu slovenského národa. – Masaryk sa (spolu s E. Benešom) významne zaslúžil o teritoriálne vymedzenie územia Slovenska (vôbec po prvýkrát v dejinách Slovenska). To sa dovtedy nepodarilo žiadnej generácii slovenských národných buditeľov a politikov. – Masaryk má veľký podiel na tom, že súčasná Bratislava je slovenská, že je hlavným mestom Slovenska a na južnom brehu Dunaja k nej patrí aj Petržalka a priľahlé obce. – Masaryk sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o dotvorenie moderného slovenského národa (podpora slovenských študentov v Prahe, podpora slovenského literárneho a kultúrneho života v Martine a okolí – časopis Hlas a hlasisti). V roku 1893 bol pri pocte Kollárovi v Mošovciach ohrozovaný bodákom maďarského žandára. V roku 1930 v Lučenci v odpovedi na útok maďarského poslanca Gillera vyhlásil: Starý režim Slovákom neumožňoval ani jedinú štátnu školu. Stará vláda pre Slovensko je raz a navždy odstránená. – Masaryk po vzniku ČSR podporoval svojou autoritou a aj hmotne ako protektor a zakladajúci člen Matice slovenskej (členská legitimácia č. 173) túto inštitúciu, slovenské školstvo, rozvoj vedy a kultúry na Slovensku. Významnú časť svojho spisu Česká otázka venoval J. Kollárovi a Slovákom a problémom Slovenska a slovenského národa sa zaoberal v mnohých svojich spisoch, štúdiách a článkoch. – Masaryk je význačným reprezentantom myšlienok tolerancie, humanizmu, boja proti antisemitizmu, za demokraciu a integráciu národov v strednej Európe na princípoch vzájomnej úcty a rovnoprávnosti. – Nie sme takí bohatí na významné osobnosti, aby sme mohli z našich dejín T. G. Masaryka vyškrtnúť.

Dalo by sa to vôbec?

Na rozdiel od Bratislavy má Masaryk sochu a aj muzeálnu expozíciu v Topoľčiankach, bustu a expozíciu v Bystričke, ulicu v Nových Zámkoch, Zvolene, Lučenci, Prešove, Michalovciach atď.

Ferdinand Vrábel

Obsah Listů 6/2009
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

Prečo by mal mať TGM ulicu

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu