Marián Hatala

Štát nadovšetko

Slovenskóóóóó sa kvalifikovalo na svetový šampionát vo futbale. Zavládlo nadšenie a premiér Fico vtrhol na naše všeľudové ihrisko, na ktorom práve prebiehal ďalší víťazný zápas jeho mužstva za klientelizmus, korupciu, byrokraciu, nerešpektovanie zákona, nadraďovanie osobného či straníckeho záujmu nad záujem spoločnosti a štátu, zvýhodňovanie lobistických skupín a atakovanie nezávislých médií. A oznámil, že pokračuje program „Umelá tráva od Roberta Fica“, že pred júnovými voľbami v roku 2010 sa bude otvárať jedno futbalové ihrisko denne (vďaka peniazom z jeho rezervy a z „rezerv“ Nadácie Slovenského plynárenského podniku) – s detskými mažoretkami, občerstvením zadarmo, ba pán premiér aj sám ponaháňa neposlušné loptisko.

Skvelá investícia, napadá mi. Veď ak obec nebude schopná ihrisko prevádzkovať, vláda si môže vypomôcť novým, parlamentu bleskovo predloženým a ním bleskovo schváleným zákonom o práve prednostne odkúpiť podniky ešte len smerujúce do konkurzu. Podniky, ktoré ona sama vyhlási za strategicky významné. Isteže, zákon hovorí o firmách dôležitých pre bezpečnosť štátu a riadny chod hospodárstva (s viac než 500 zamestnancami), no ide v ňom aj o spoločnosti prispievajúce na ochranu zdravia. Pritom predkupné právo má platiť aj v prípade, že doterajší majitelia firmy nebudú javiť záujem o záchranu zo strany štátu a svoj majetok sa rozhodnú rozkúskovať a predať po častiach. Akosi v postavení mimo hry je ústava, ktorá by nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva mala garantovať bez ohľadu na to, či sa krajina zmieta v kríze alebo prosperite. Štátna pomoc tak pripomína trénera istého ženského hádzanárskeho družstva z Rakúska, ktorý počas stretnutia ficovsky vbehol na hraciu plochu a pokúsil sa zabrániť hráčke súpera v prieniku na bránu svojich zverenkýň. Skrat. Tréner sľúbil, že vyhľadá psychiatra a porozpráva sa s ním. Ale koho vyhľadá slovenská vláda, s kým sa porozpráva? Nie každý televízny či rozhlasový moderátor je ochotný slúžiť ako stojan na mikrofón. Nie všetky relácie smerujú proti duchu Charty spravodajstva, vyžadujúcej pluralitu pri tlmočení názorov. Nie všetci Slováci si 17. novembra 1989, ďaleko od revolučného davu kachličkovali doma kúpeľne tak ako predseda parlamentu Paška (Smer). Priznal sa len nedávno, viťúz i víťaz jeden – na „vedeckej“ konferencii Smeru, kde spoluvládni loptoši separovane oslavovali aj 20. výročie československého Novembra '89. Hromžili na nej na tých, čo boli naozaj pri tom a dnes by si nebodaj chceli jeho odkaz privlastniť. A spomínaný šéf najvyššieho zákonodarného zboru ako urazený kôl v plote dodal jakešovsky nezabudnuteľné: „Milióny ľudí žili svoj život a jednoducho čakali na čosi, čo cítili, ale nie každý mal tú odvahu, tú silu, a zaplaťpánboh, že boli takí, a chcem im aj z tohto miesta poďakovať... ale žili svoj život! To sa mám hanbiť, že som žil svoj život ako milióny ľudí!?“

Nuž, tam, kde sa kritické myslenie nahrádza konzumom, tam, kde absentuje spoločenský diskurz a obnovovanie pamäti, tam, kde sa pestuje turnajový žurnalizmus, ako hovorí Ján Budaj, tam, kde chýba vôľa ľudu a jeho volených zástupcov strážiť obsah demokracie a vládu práva, tam, kde príliš veľa ľudí len pritakáva tak horlivo, že normálnemu jedincovi by to už dávno dolámalo krčné stavce, tam by sa veru niekomu ešte mohlo zacnieť za pamätnými veršami Jiřího Dědečka: „Nechme samet sametem, pánové a dámy, buďto s nima zametem, nebo oni s námi.“ Alebo za u nás stále neobjaveným aténskym básnikom, štátnikom a sociálnym reformátorom Solónom. Podľa jeho zákonov v starom Grécku na sklonku 7. storočia pr. n. l. každý, kto sa počas rozbrojov v obci nepridal ani na jednu stranu, stratil česť a prišiel o občianske práva...

Marián Hatala

Obsah Listů 6/2009
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Štát nadovšetko

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu