Ľubomír Feldek

Ondrejičkove (e)pigramy – a ich básnická matematika

Vďaka za ten zázrak,
čo sa mužom stáva,
keď zrazu pocítia:
„Toto je tá pravá.“
Srdce sa otvorí
a už nechce inú.

Takú lásku stretnú
len raz za hodinu.

Aké krásne spojenie aritmetiky a lásky v novej básnickej zbierke Erika Ondrejičku! Nečudo, že jeho (e)pigramy vydal syn Jána Smreka Ivan Čietek vo vydavateľstve Elán. Veď aj Ján Smrek spájal lásku s matematikou, hoci on si potrpel pre zmenu hlavne na geometriu ženského tela – svedčí o tom aj dlho utajovaná a iba nedávno takisto v eláne vydaná skladba eva ave. (A nie náhodou obidve knihy – eva ave aj (e)pigramy – ilustroval geniálne ľahkou a predsa s presne na chlp vyrátaným pôvabom pracujúcou rukou Ivan Popovič.)

Ozaj, kto z predchodcov Jána Smreka či Erika Ondrejičku sedí ešte za tým najvýznamnejším stolom vo dvorane slovenskej poézie, pri ktorom sa nemôže ujsť miesto hneď tak každému?

Aj tu nám pomôže nájsť odpoveď matematika. Keď sa započúvame do rytmu toho verša, ktorým sú napísané všetky Ondrejičkove (e)pigramy, zazdá sa nám akýsi známy. A ucho nás neklame. Áno, je to Ján Botto:

Horí ohník, horí na Kráľovej holi.
Ktože ho nakládol? Dvanásti sokoli.

Bottov verš, čiže verš Smrti Jánošíkovej, verš jednej z najlepších európskych básnických skladieb devätnásteho storočia (aj keď lenivá Európa to dodnes nezistila), vychádza síce z ľudovej slovesnosti (rovnaký rytmus má napríklad pieseň Zahučali hory, zahučali lesy) – ale Botto ho povýšil na „štúrovský dvanásťslabičník“ a bol si istý, že tento verš dokáže splniť jeho najambicióznejšie básnické zámery.

Nemýlil sa. „Štúrovský dvanásťslabičník“ je pružný verš, v ktorom sa pokojne znáša to, čo by vo veršoch s iným metrom pôsobilo rušivo – koexistuje v ňom trochejský rytmus („na Kráľovej holi“) s daktylským („dvanásti sokoli“) a rýmovanie dvojslabičného slova s trojslabičným (sylabotónická prozódia ho neskôr prísne zakázala). Kde vzal tento verš takú pestrú ponuku možností, to už dávno odhalil slávny ruský lingvista a teoretik verša Roman Jakobson: v dvanásťslabičníku vôbec nejde o trochej a o daktyl, jeho „stopou“, jeho základnou rytmotvornou jednotkou je šesťslabičný polverš. (Pre lepšie pochopenie: spomínate si, ako vás už v ľudovej škole fascinovalo zistenie, že nielen 2x3, ale aj 3x2 je šesť? A presne o tom je aj ten polverš.)

Čo ešte dodať? Aby som neodbočil od témy, podotknem už iba, že Ján Smrek nebol len geometrom ženského tela, ale bol aj majstrom knižnej geometrie, sám si upravoval knihy a navrhoval ich obálky – a aj to skvelé logo elánu je jeho dielom. A že Erika Ondrejičku spája s Jánom Bottom nielen obľúbený verš, ale napríklad aj zememeračská profesia.

A keďže, s dovolením, aj ja viem čosi o geometrii ženskej či aritmetike básnickej krásy, zdravím novú Erikovu knižku tak, ako ju zdravím! Nech ho aj naďalej sprevádza to šťastie, vyhradené géniom – a nech sa o najlepšiu báseň svojho života potkýna minimálne raz za hodinu.

Erik Ondrejička: (e)pigramy, Elán, Bratislava 2009, 208 s.

Ľubomír Feldek (1936) je básnik a prekladateľ. Žije v Bratislave. V kníhkupectvách sú okrem iného jeho knihy Moja žena Oľga a nekonečno, Sedemdesiat o láske, Tri hry, V otcovej Prahe, Van Stiphout, This side up a Veľká kniha slovenských rozprávok.

Obsah Listů 4/2009
Archiv Listů
Autoři Listů

Ľubomír Feldek

Ondrejičkove (e)pigramy – a ich básnická matematika

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu