Zuzana Szatmáry

Hovorte spolu!

Reč potrebujeme, lebo sme si cudzí. Ide o reč v styku s cudzincami. Ide aj o reč pri poznávaní cudzích krajín a poznávaní cudzích kultúr. Ide aj o reč medzi menšinami. Ide aj o reč medzi manželmi, priateľmi, nepriateľmi, s úradníkmi. Ak by sme si neboli cudzí, nemusíme vydať ani hláska. Ako starí manželia. Niekedy už nepotrebujú ani gesto ani pohľad. Vedia, čo sa deje a čo treba. Nie sú si cudzí. Alebo dlhoroční spoluväzni. Stačí nepatrný signál a veci sú jasné. Nie sú si cudzí. Začínajúci milenci hovoria veľa, spoznávajú sa, lebo sú si cudzí. Dieťa sa v pude sebazáchovy naučí reč raketovou rýchlosťou. Narodí sa a všetci a všetko je mu cudzie.

Miliardy slov poletujú éterom, ulicami, v krčmách, na papieri. Slovné cunami je syndrómom vzájomného aj obecného odcudzenia. Nutkavé výzvy vo filmoch a časopisoch „Chceš sa zhovárať? Vyrozprávaj sa! Hovorte spolu! Hovorte spolu celá rodina, susedia, obce, národy!“ vlastne v tejto súvislosti ani neznejú paradoxne. Výzvy k slovnému cunami potvrdzujú odcudzenia od človeka k človeku. Pričom nie je tajomstvom, že najviac hovoria ľudia vtedy, keď nemajú čo povedať. Aj že hovoriť mnoho je jedna vec a hovoriť dobre druhá.

Každá záplava, cunami, povodeň nesie so sebou bahno, špinu, kal, zdochliny a iné hnusobstvá. Záplava reči preto tiež nie je číra, osviežujúca, potešujúca, povznášajúca a v kalných vodách reči sa najlepšie pohybujú a lovia jej podobní.

Represia bola a je vždy lacnejšia ako osveta, vzdelávanie, vydávanie krásnej literatúry, kultivovanie reči divadlom a filmom či rozhlasovými slovesnými dielami a budovanie knižníc. Kultivovanie spoločnosti a čírenie reči je nebezpečné. Cez číre okno priveľa vidno a pri kultivovanom jedincovi idiot vyniká len svojím idiotstvom. Či vlastne zaniká. Represia je preto najobľúbenejším nástrojom spupnej a idiotskej moci. Represia začína útokom na zmysluplnú reč. Ak teda taká reč existuje. Ak reč nie je iba kalnou záplavou, v ktorej si dobre loví idiot, bažiaci po moci, lebo je idiot.

Hovoríme veľa? Áno. Sme si cudzí? Ó áno, koľkí o tom vedia svoje. Volí vláda lacnú cestu represie zákonom o jazyku namiesto investovania do kultivovania jedincov malých aj veľkých? Ja hovorím áno. Aj tento text (349 slov) je toho dôkazom. Ako obvykle dodávam s klasikom, že kto so mnou nesúhlasí, môže mi ešte začať nadávať. A keďže mi je totálne cudzí, iste má k dispozícii kalnú záplavu slov.

(Písané pre Delet a Listy)

Zuzana Szatmáry je sociologička, prekladateľka, publicistka, poetka. Žije v Bratislave. Je riaditeľkou Nadácie Charty 77 – bezplatnej právnej občianskej poradne.

Obsah Listů 4/2009
Archiv Listů
Autoři Listů

Zuzana Szatmáry

Hovorte spolu!

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu