Miloslava Kodoňová

Vo chvíli, keď čítate tieto riadky...

Z diela amerického ekonomického analytika, sčasti sociológa s presahom do filozofie a psychológie, vysokoškolského profesora, spisovateľa a politického komentátora Roberta Bernarda Reicha (1946), niekdajšieho ministra práce a sociálnych vecí v Clintonovej vláde, vyšli v českom Prostore krátko po sebe dve knihy: Dielo národov s podtitulom Príprava na kapitalizmus 21. storočia, dokonca v dvoch vydaniach (1995, 2002), a roku 2003 zväzok v pasci úspechu (V pasti úspěchu. Diagnóza kapitalismu 21. století, prel. Viktor Dobal, v pôvodine roku 2000). Tentoraz s podtitulom ešte odvážnejším: Diagnóza kapitalizmu 21. storočia. Ako v celej svojej verejnej činnosti usiluje sa Reich v obsiahlych, populárne prístupných textoch menovaných kníh vysvetliť paradox slovného spojenia pasca a úspech. A tým sa dobrať k vlastnému hodnoteniu pojmu globalizácia. Oslobodiť ho od sprisahaneckých konotácií, aby sa mohlo používať vo vecnom význame na označovanie javu, aký sa vyskytol ako nezamýšľaný dôsledok prirodzenej snahy človeka mať sa lepšie. Zaujímavé je, že úsilie o bohatstvo národov, ktorým pre klasikov z rodu Adama Smitha a jeho nasledovníkov bola vynachádzavosť, imaginácia a usilovnosť, je aj pre Reicha kľúčovou hodnotou, ktorú iba mierne posunul k aktuálnejšiemu slovníku: To, čo sa teraz, teda v čase, keď Reich písal a vydal svoju diagnózu kapitalizmu 21. storočia, nie je, podľa neho, nijaká pasca, nastražená nenásytnými kapitalistami a zlými korporáciami. – „Sme to my sami, ktorí v roli spotrebiteľov toto koleso roztáčane. Stojíme pred voľbou, podobnou tej, pred ktorou stáli naši predkovia pred zhruba sto rokmi: ako užívať bohatstvo, ktoré nám ekonomika ponúka, a uchovať si pritom vlastnú identitu, ľudskú tvár a dôstojnosť. Ktoré hodnoty zvolíme pre seba, svoje deti a pre spoločnosť?“

Reich ako duchaplný rozprávač sa vždy číta dobre, no jedinou reálnou možnosťou vysloviť mu uznanie bolo zaradiť si v pasci úspechu na poličku kníh, čo sú stále poruke. Pretože my sme v tom čase na nejaký úspech ani len v domácich mierkach, alebo na pascu naň nastraženú, nemohli ani pomyslieť. Cez mečiarovské psie kusy pchali sme sa silou mocou do Európy, ktorá nás mala ochrániť pred vlastnými politikmi. A naším najväčším úspechom bolo, a podnes zostáva, že v tej Európe sme, aj keď to zatiaľ nie je ktovie čo, a že prinajmenšom míňanie peňazí z európskych fondov nepodlieha výlučne kontrole partajných pokladníc vládnucich strán. To všetko však neznamená, že by sa nás tu, v strede starého kontinentu, svetový vývoj netýkal.

Magický kruh: nákup – výroba – spotreba

Robert Reich je pre strednú Európu, ako aj pre takých pomalších vôbec, aj dobrým inštruktorom, jeho poznatky o rýchlom tempe rozvoja ekonomiky by si mali naši teoretici a stratégovia všimnúť. Možno by poradil čomu predísť. Jeho Diagnóza kapitalizmu 21. storočia, datovaná vo vydaní Prostoru 2003 a v anglickom vydaní rokom 2000, je zjavne aktualizovaná – je v nej už zachytený teroristický útok z 11. septembra 2001. Ako predvídavý teoretik, ktorý si pamätá učenie o striedaní konjunktúr a kríz, sa prihovára čitateľovi zmienkou o možnosti, že v čase čítania textu o krásnom novom svete (teda v roku 2000) už celý ten hospodársky zázrak neustáleho vzostupu americkej ekonomiky padol: „V čase, keď túto knihu píšem, zažíva americká ekonomika podľa dostupných historických údajov najdlhšie obdobie rastu v histórii a hodnoty akcií na kapitálovom trhu sú stále vysoké. Vo chvíli, keď čítate tieto riadky, už rast možno skončil a kapitálový trh sám seba korigoval, pričom došlo k nepríjemnému žuchnutiu.“ Osvedčil sa tu ako dôveryhodný prognostik, lebo žuchnutie ohlásil v časovom súlade s podobne uznávanými kolegami. Aj tak tento Reichov text treba čítať s rezervou. Lebo bezprostredne pokračuje takto: „Zásadné štrukturálne tendencie, o ktorých sa tu bavíme, však napriek tomu pokračujú. Závisia totiž menej od celkovej úrovne ponuky a dopytu a od neviazanosti investorov než od technologickej inovácie.“ Tak to mu zasa nevyšlo. Z kolotoča zabezpečených pravidelných dobrých príjmov, prestížneho spoločenského postavenia člena úspešného vládneho kabinetu s nekonečnou povinnosťou služby Reich sám a dobrovoľne vystúpil, podľa konvenčných pravidiel zbytočne a predčasne. Zvolil si slobodu pracovať vtedy a na tom, čo ho teší. V súčasnom americkom prostredí to však netreba hodnotiť európskymi kritériami. Napríklad pracovať na univerzite je pre človeka ako Reich niečo ako byť súčasťou úspešnej obchodnej značky. Neodišiel síce rovno na Harvard vzdať sa novozískanej slobody. O tom, čo dnes znamená historicky získaná sláva univerzity, sa vyjadruje jednoznačne: „Harvardova univerzita získava pozíciu značkového svetového portálu pre štúdium. Harvard je druhou najúspešnejšou značkou na svete, hneď za kokakolou, hoci jej šliape na päty McDonald. Harvard postupuje svoju prestížnu licenciu mnohým významným centrám, inštitútom, výrobe košieľ, klobúkov, obliečok na vankúše, vypchatým zvieratám, zdravotnému programu, nemocniciam, magazínom, časopisom a nakladateľstvám. Zamestnáva iba zlomok ľudí, ktorí tento tovar s služby vyrábajú. A od ostatných vyberá licenčné poplatky a provízie.“

Značkovým portálom sa stal aj Disney – pokračuje Reich –, už dávno to nie je typ kresleného filmu, ale „sprievodca po príťažlivej rodinnej zábave“, akú dnes ponúka obrovské množstvo tvorcov. To všetko sa týka aj väčších tzv. neziskových organizácií so stálymi portálmi pre ziskové aktivity. Múzeá a galérie prenajímajú priestory pohostinstvu a podporujú elektronické obchody s darčekmi. Za odplatu poskytujú miestnosti na recepcie a svoje historicky dôveryhodné mená nechávajú používať darčekovým tovarom.

Slobodný trh a jeho dôsledky

Podľa Reicha všetky rozhodnutia týkajúce sa ekonomického usporiadania robia ľudia. Slobodný trh nepredstavuje prirodzený stav vecí, nestvoril ho Boh, a je teda obyčajným ľudským výtvorom. V slobodnej spoločnosti by pred účinkom trhu mohli byť chránení ľudia, ktorí si vybrali osobitné poslanie – odkrývať pravdy, ktoré môžu byť nepopulárne alebo nemoderné. Lenže v praxi je to inak – napríklad na novinárov sa vyvíja tlak, aby písali a vysielali všetko, čo sa dobre predáva, aj keby to bolo povrchné a nepresné. Online časopisy presne vedia, koľko ľudí klikne na každý nový publikovaný text, vedia to investori aj inzerenti. „Najväčším ohrozením slobody slova,“ uzatvára Robert Reich, „nie sú v moderných spoločnostiach otvorene represívne režimy, ale stále neľútostnejšia konkurencia na trhu, kde môžu zákazníci tak ľahko zmeniť svoje preferencie a kúpiť si to, čo ich viac uspokojuje. Taký trh stále agresívnejšie určuje, čo sa bude písať, vysielať, skúmať. Verejnosť, zaplavená pôžitkom a chránená pred všetkým, čo by ju mohlo uviesť do rozpakov, je tak obrnená voči tomu, čo by možno mala vedieť.“

Miloslava Kodoňová (1932) je novinárka, publicistka, dlhoročná redaktorka týždenníka Mosty. Zaoberá sa religionistikou a tiež slovenskými médiami.

Obsah Listů 3/2009
Archiv Listů
Autoři Listů

Miloslava Kodoňová

Vo chvíli, keď čítate tieto riadky...

Magický kruh: nákup – výroba – spotreba

Slobodný trh a jeho dôsledky

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu