Joanna Radzyner

Predsedníctvo ako dobrodružstvo

V pražskom Starom meste stojí studňa s dvomi mužmi, ktorí cikajú do jazierka s obrysmi Českej republiky. Svätý Václav, ktorého Česi uctievajú ako svojho národného hrdinu a predvádzajú ako hrdého jazdca v bronze na pražskom Václavskom námestí, sedí z vôle „enfant terrible“ českej umeleckej scény Davida Černého v Lucerne na zdochnutom koníku zavesenom hore bruchom.

Doma je to nanajvýš dôvod na pokrčenie ramenami, ale v európskej cudzine sme mohli byť svedkami toho, ako jeho ponímanie umenie spôsobilo škandál ako hrom. Ako je už všeobecne známe, namiesto spoločného diela dvadsiatich siedmich umelcov zo všetkých členských štátov visí vo vstupnej hale bruselskej budovy Európskej rady dielo jeho samotného – gigantická inštalácia, ktorá si strieľa zo všetkých. Rakúsko je zelená lúčka z ktorej trčia štyri atómové elektrárne, Nemecko sieť diaľnic, skrížených do hakenkreuzu. A v susednom katolíckom Poľsku nesú farári vlajku homosexuálov. To, že český škandálnik neušetril ani predsednícku Českú republiku – EU-kritickými citátmi prezidenta Klausa, ktoré sa blikajúcimi písmenami vinú nad mapou Českej republiky, jeho kritikov vôbec neobmäkčilo. Ani priznanie českého ministra pre EU Sašu Vondru, že si Černý urobil dobrý deň aj z neho.

Akoby toho na Vondru nebolo dosť, aj hlave štátu sa čoraz viac páči rola enfant terrible. Vedľa slabej a po posledných personálnych presunoch ešte slabšej vlády jeho hlas postupne naberá na váhe.

Nestačilo, že sa domáci pán Hradu silou mocou vzpiera zavesiť vo svojom sídle vedľa českej vlády aj vlajku EU, najnovšie sa ponúkol ako pôrodný asistent novej euroskeptickej strany. Slobodní demokrati majú za predsedu človeka Klausovi veľmi blízkeho, chcú bojovať proti prijatiu Lisabonskej zmluvy a za referendum o zavedení eura. Predseda Európskej komisie José Barroso, ktorý ho prišiel na Pražský hrad navštíviť, si musel vypočuť, že to všetko robí Klaus preto, že chce v EU vyvolať širokú debatu. Nezdalo sa, že by vedel, čo sa na to dá povedať. Zato Václav Klaus vyzeral pobavene.

Mnohým jeho krajanom sa páči, že ich prezident pred Bruselom nekľačí na kolenách. A drvivá väčšina je presvedčená, že dôveryhodne zastupuje národné záujmy. Zato však nie sú euroskeptickejší než iné členské štáty, ako ukazuje posledné meranie eurobarometra. Štyridsaťsedem percent Čechov si myslí, že „EU sa vyvíja vo všeobecnosti správnym smerom.“ V Rakúsku s tým súhlasí len 26 percent opýtaných. Súdiac podľa drobného prieskumu v pražských uliciach, rešpekt pred zásadou slobody slova, podupanej komunistickým režimom, je vyvinutý veľmi silne. Hlas ľudu hovoril: Každý môže mať svoj názor. Aj prezident. Alebo: Je to nedorozumenie, že by bol Klaus proti Európskej únii. Má len iné názory na fungovanie európskych štruktúr. A na to má právo. V rámci tradičného demokratického myslenia musí byť kritika dovolená.

Tým „ažšie je pre českých priateľov EU vidieť, že ani ich premiér na svoju novú rolu predsedu Európskej rady celkom nedozrel. V Európskom parlamente v Štrasburugu sa Mirek Topolánek vyjadril, že je „vlastne len priemerná“, hoci ju sám podpísal. To, že potom ubezpečoval, že ratifikáciu v českom parlamente určite podporí, už nebola veľká útecha, keďže vzápätí vyjadril presvedčenie, že v referende by u jeho krajanov neprešla. Tým istým dychom pridal ešte plamennú ódu na bývalého čestného predsedu svojej konzervatívnej strany. Vraj Česká republika Václavovi Klausovi vďačí nielen za zdar ekonomickej transformácie po páde komunistického plánovaného hospodárstva, ale aj za Zamatovú revolúciu a vstup do NATO. Ani slovo o dlhoročnom bojovníkovi za ľudské práva a neskôr prezidentovi - bojovníkovi za integráciu svojej vlasti do európskych a atlantických štruktúr menom Václav Havel. Pre Sašu Vondru a Karla Schwarzenberga, neúnavných Havlových mušketierov v pražskej vláde, úder pod pás.

(Text vznikol na základe komentára pre ORF.)

Joana Radzyner (1954) je novinárka, korešpondentka verejnoprávnej televízie ORF z Poľska, ČR a Slovenska. Žije vo Varšave, kde sa narodila. Roku 1959 emigrovala s rodičmi do Viedne, tam sa roku 1978 stala doktorkou filozofie. Od roku 1985 bola stálou korešpondentkou ORF v Poľsku, spravodajsky pokrývala najmä Slovensko, v rokoch 1999–2005 viedla kanceláriu ORF v Prahe a od roku 2005 dodnes vo Varšave.

Obsah Listů 1/2009
Archiv Listů
Autoři Listů

Joanna Radzyner

Predsedníctvo ako dobrodružstvo

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu