Nielen história Európy je poznačená režimami, ktoré si vyžadujú propagandu ako nástroj uchopenia a udržania moci. Nehovoriac o tom, že doba od pádu posledného nedemokratického systému v našich zemepisných šírkach je len necelých 20 rokov. Zborník dvadsiatich troch textov je prínosný svojim grafickým obsahom: dobovými ukážkami fotografií, plagátov a úryvkov z archívnych zdrojov, súkromné textové a fotografické zbierky spoluautorov nevynímajúc. Editori sú vedeckými pracovníkmi Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a dlhodobo sa venujú problematikám spojeným s dejinami dvadsiateho storočia. Spoločne s ďalšími dvadsať jeden spoluautormi, taktiež z Historického ústavu SAV alebo Vojenského historického ústavu SR, by mali zaručovať vedeckú úroveň.
Autori si dali za úlohu zmapovať obdobie 20. storočia s dôrazom na podoby propagandy na území Slovenska. Počnúc prvou svetovou vojnou sa zborník zaoberá spoločenskými zmenami koncom prvého a začiatkom druhého decénia. Súčasťou je aj analýza propagandy na území porevolučného Ruska či potrianónskeho Maďarska. Československá republika, respektíve koexistencia Čechov a Slovákov ako dvoch štátotvorných národov je obsahom druhého okruhu. Veľmi zaujímavou, nielen pre odborného čitateľa, je kapitola o slovenskom agrárnom hnutí, jeho organizácii, symbolike. Obdobie, ktoré uzatvára prvú polovicu okruhov, vrcholí spoločensko-mocenskými zmenami v 30. rokoch. Spomenul by som kapitoly o udalostiach zo študentského prostredia v roku 1937 v Bratislave alebo armádnu propagandu predmníchovského obdobia v Čechách a autonomistickú na Slovensku. V poradí štvrtý okruh sa venuje vojnovej Slovenskej republike a neodmysliteľnej protižidovskej a protisovietskej propagande. Jednotlivo sú texty dopĺňané archívnymi fotografiami slovenskej armády v „poľskom „ažení“ či ukážkami štátnej propagandy, odrážajúc tak domáce i frontové reálie.
Po skončení najväčšieho vojenského konfliktu v dejinách sa zborník v piatom okruhu venuje krátkemu obdobiu relatívnej demokracie. Kapitola venujúca sa nástupu komunizmu na Slovensku vďačne reflektuje vtedajšiu satiru. Mimo iné sa možno dozvedieť aj to, aký je rozdiel medzi dáždnikom a komunizmom. Posledný, šiesty celok, je zameraný na komunistickú propagandu a jej genézu v jednotlivých obdobiach režimu na Slovensku. Kapitola „Bývalí ľudia“, výstižne pomenovaná, o monsterprocesoch v 50. rokoch dokazuje, ako aj po nacisticko-fašistickom období sa opätovne využila propaganda vo svojej najsilnejšej podobe. Manipulácia spoločnosti, strach z odporu a ideologické nadšenie más opäť zapríčinili, že v mene idei sa vykonávala perzekúcia a likvidácia nepohodlných. Do kontextu priam neodmysliteľne zapadá kapitola o výchove „socialistického človeka“ čitateľ sa napríklad dozvedá o negatívnom vplyve jazzu či o zásadnej podpore folklóru. Autori veľmi príťažlivo zanalyzovali úlohu filmu a divadla. Za všetky spomeniem len slovenský film Vlčie diery a román Drevená dedina, ktoré to celé spustili. Nechýba zmienka o politicko-spoločenskom uvoľňovaní v 60. rokoch, konkrétne nové avantgardné filmové žánre (opäť za všetky film Pieseň o sivom holubovi či Slnko v sieti) a obsahové uvoľňovanie na divadelnej scéne (Bílá nemoc Karla Čapka uvedená v činohre Slovenského národného divadla). Potom však prišiel rok 1968 a následná normalizácia, ktorá využila propagandu na opätovnú rehabilitáciu toho, čo v šesťdesiatych rokoch strácalo popularitu. Akoby zázrakom mizli z fotografií politici „socializmu s ľudskou tvárou“. Propaganda mala vymazať z pamäte spomienky na snahy o reformáciu komunizmu. O úpadku spoločenského záujmu o ideály systému ani nevraviac.
Je badateľné, že zborníku niečo chýba, a to ucelený záver. Niektoré kapitoly majú presah do rokov osemdesiatych, no to sa zdá byť málo. Za zmienku by stála prípadná analýza ponovembrového vývoja, rozdelenie republiky, následné obdobie skorého „mečiarizmu“ a opozície k nemu. Tým ako by prenechal priestor pre samotných autorov. Knihu by som však odporúčal nielen širokej, ale aj odbornej verejnosti, ktorá ocení spracovanie značne nepopulárnej témy.
Valerián Bystrický, Jaroslava Roguľová (edd.): Storočie propagandy. Slovensko v osídlach ideológií, AEPress, Bratislava 2005, 234 s.
Daniel Šagath (1986) je študentom Katedry politológie a evropských študií UP v Olomouci.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.