Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2009 > Číslo 1 > Daniel Šagath: Propaganda na Slovensku

Daniel Šagath

Propaganda na Slovensku

Nielen história Európy je poznačená režimami, ktoré si vyžadujú propagandu ako nástroj uchopenia a udržania moci. Nehovoriac o tom, že doba od pádu posledného nedemokratického systému v našich zemepisných šírkach je len necelých 20 rokov. Zborník dvadsiatich troch textov je prínosný svojim grafickým obsahom: dobovými ukážkami fotografií, plagátov a úryvkov z archívnych zdrojov, súkromné textové a fotografické zbierky spoluautorov nevynímajúc. Editori sú vedeckými pracovníkmi Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a dlhodobo sa venujú problematikám spojeným s dejinami dvadsiateho storočia. Spoločne s ďalšími dvadsať jeden spoluautormi, taktiež z Historického ústavu SAV alebo Vojenského historického ústavu SR, by mali zaručovať vedeckú úroveň.

Autori si dali za úlohu zmapovať obdobie 20. storočia s dôrazom na podoby propagandy na území Slovenska. Počnúc prvou svetovou vojnou sa zborník zaoberá spoločenskými zmenami koncom prvého a začiatkom druhého decénia. Súčasťou je aj analýza propagandy na území porevolučného Ruska či potrianónskeho Maďarska. Československá republika, respektíve koexistencia Čechov a Slovákov ako dvoch štátotvorných národov je obsahom druhého okruhu. Veľmi zaujímavou, nielen pre odborného čitateľa, je kapitola o slovenskom agrárnom hnutí, jeho organizácii, symbolike. Obdobie, ktoré uzatvára prvú polovicu okruhov, vrcholí spoločensko-mocenskými zmenami v 30. rokoch. Spomenul by som kapitoly o udalostiach zo študentského prostredia v roku 1937 v Bratislave alebo armádnu propagandu predmníchovského obdobia v Čechách a autonomistickú na Slovensku. V poradí štvrtý okruh sa venuje vojnovej Slovenskej republike a neodmysliteľnej protižidovskej a protisovietskej propagande. Jednotlivo sú texty dopĺňané archívnymi fotografiami slovenskej armády v „poľskom „ažení“ či ukážkami štátnej propagandy, odrážajúc tak domáce i frontové reálie.

Po skončení najväčšieho vojenského konfliktu v dejinách sa zborník v piatom okruhu venuje krátkemu obdobiu relatívnej demokracie. Kapitola venujúca sa nástupu komunizmu na Slovensku vďačne reflektuje vtedajšiu satiru. Mimo iné sa možno dozvedieť aj to, aký je rozdiel medzi dáždnikom a komunizmom. Posledný, šiesty celok, je zameraný na komunistickú propagandu a jej genézu v jednotlivých obdobiach režimu na Slovensku. Kapitola „Bývalí ľudia“, výstižne pomenovaná, o monsterprocesoch v 50. rokoch dokazuje, ako aj po nacisticko-fašistickom období sa opätovne využila propaganda vo svojej najsilnejšej podobe. Manipulácia spoločnosti, strach z odporu a ideologické nadšenie más opäť zapríčinili, že v mene idei sa vykonávala perzekúcia a likvidácia nepohodlných. Do kontextu priam neodmysliteľne zapadá kapitola o výchove „socialistického človeka“ čitateľ sa napríklad dozvedá o negatívnom vplyve jazzu či o zásadnej podpore folklóru. Autori veľmi príťažlivo zanalyzovali úlohu filmu a divadla. Za všetky spomeniem len slovenský film Vlčie diery a román Drevená dedina, ktoré to celé spustili. Nechýba zmienka o politicko-spoločenskom uvoľňovaní v 60. rokoch, konkrétne nové avantgardné filmové žánre (opäť za všetky film Pieseň o sivom holubovi či Slnko v sieti) a obsahové uvoľňovanie na divadelnej scéne (Bílá nemoc Karla Čapka uvedená v činohre Slovenského národného divadla). Potom však prišiel rok 1968 a následná normalizácia, ktorá využila propagandu na opätovnú rehabilitáciu toho, čo v šesťdesiatych rokoch strácalo popularitu. Akoby zázrakom mizli z fotografií politici „socializmu s ľudskou tvárou“. Propaganda mala vymazať z pamäte spomienky na snahy o reformáciu komunizmu. O úpadku spoločenského záujmu o ideály systému ani nevraviac.

Je badateľné, že zborníku niečo chýba, a to ucelený záver. Niektoré kapitoly majú presah do rokov osemdesiatych, no to sa zdá byť málo. Za zmienku by stála prípadná analýza ponovembrového vývoja, rozdelenie republiky, následné obdobie skorého „mečiarizmu“ a opozície k nemu. Tým ako by prenechal priestor pre samotných autorov. Knihu by som však odporúčal nielen širokej, ale aj odbornej verejnosti, ktorá ocení spracovanie značne nepopulárnej témy.

Valerián Bystrický, Jaroslava Roguľová (edd.): Storočie propagandy. Slovensko v osídlach ideológií, AEPress, Bratislava 2005, 234 s.

Daniel Šagath (1986) je študentom Katedry politológie a evropských študií UP v Olomouci.

Obsah Listů 1/2009
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.