Marián Hatala

Dusno, šero a poézia

Azda najobľúbenejšou lektúrou mnohých Slovákov sú články o nich. Nie preto, že ide o samé chválospevy a chválopevci dávajú Slovákov za vzor iným národom. To nie, lebo úvahy mávajú podobu sebaokiadzania a sypania si popola na hlavu. Slováci sú vraj zbabelí, bojazliví, alibistickí a nekultúrni. Iní sa domnievajú, že ochotne tolerujú politikom psie kúsky, že nemajú vôľu k introspekcii a definovaniu toho, čo je spoločensky nemravné a škodlivé. Podľa nich sú Slováci majstrami v schopnosti zjednodušovať. Ak treba, budú pochybovať o všeobecnej škodlivosti zla a nemravnosti, a takto sa pripravovať o možnosť obrany. Rýchlo si spočítajú, že iný postoj by im priniesol nepohodlie, starosti, záväzky. Logicky teda ubúda príkladov hodných nasledovania. Ak sa vyskytnú, málokoho „uvedú do pokušenia“. Vraví sa, že majstri zjednodušovania sú aj majstrami výhovoriek: Je nás málo, musíme držať spolu, inak nám hrozí – ako nás učia dejiny – zánik a záhuba.

Nečudo, že o slovo sa razantne prihlásili rôzne čudá, celebrity. Najlepšie ich ilustruje odpoveď speváka, ktorý na otázku novinára spustil: „Vo všeobecnosti si myslím, že...“ Vonku vládne šero, dusno, a bodujú hlásateľky správ o počasí. Každý, kto vyzerá k svetu, usmieva sa ako živá reklama na Lacalut a na kameru vie suverénne prečítať vetu – z predlohy. Taká je ponuka. Lebo taký je dopyt. A keďže nám chýba prirodzená elita, rozkvitá umelá. A my tvorcovia dopytu ďalej pričinlivo hnojíme a prihnojujeme. Hoci tým, že platíme koncesionárske poplatky a ani sa neopýtame: Ako to, že verejnoprávnosť verejnoprávnej je iba esenciou toho, čo jej ukladá zákon? Prečo sa na STV 1 do osprostenia národa pretŕčajú a pitvoria prvoplánovo-nízkopudoví zabávači?!

Aj napriek euru, ktorým od 1. januára všetci platíme, napriek zažehnanej energetickej kríze panuje u nás dusno a šero. V Bratislave je nemysliteľné, aby spisovateľ navštívil kolegovu čítačku. Považovalo by sa to za nenapraviteľnú chybu a neospravedlniteľný prejav slabosti. Znamenalo by to, že knihe svojho kolegu svojou návštevou prisúdil kvality, ktoré nemôže mať. Hlavne mediálne známejší dobre vedia, že sa nepatrí citovať kolegov, lebo tí – ak povedali niečo, čo sa oddá šíriť ďalej – sa stávajú konkurentmi. Ak aj napriek tomu citujú, meno si nechajú pre seba. Kradnú duchovné bohatstvo iných, ale majú background. Myšlienky sa u nás nepokladajú za bohvieaké duchovné bohatstvo, ich hodnota je zanedbateľná, životnosť „jepičí“ a ochrana pred privlastnením či iným spôsobom zneužitia – symbolická.

Za oknami to vyzerá tak, že pomýšľam na cédé s krčmovou odrhovačkou Manic Depression od Iana Duryho. Do toho volá kamarát, ktorého zamestnáva istá spoločnosť z Viedne, aby mi zvestoval, že dostal napomenutie – približnou slovenčinou napísaný, svojrázny výklad Zákonníka práce: „Zúčastnili ste sa kladenia kritických otázok na tlačovej konferencii v radnici, sympatizujete s radnicou, kritizujúcimi novinármi, čo poškodzuje image zamestnávateľa ... preukazujete nedostatok aktívnej činnosti a prehliadate potrebu konať v prospech zamestnávateľa ... uskutočňovanie zadaných pracovných úloh je z Vašej strany možné označiť za konanie proti vlastnej vôli ... nedostatočne sa angažujete a podporujete vedenie kancelárie ...“ Hrozivé a lživé ako výzva Švorcovej podpisovať Antichartu: „Opovrhujeme tými, čo v neskrotnej pýche a nadutej nadradenosti, z egoistických záujmov ... sa odtrhnú a izolujú od vlastných ľudí, od ich života a skutočných záujmov...“ Či už sa všetci zbláznili naprieč hraniciam a spoločenským poriadkom?

Aj v tom šere a dusne je však miesto pre poéziu. Veziem štvorročnú dcéru do škôlky a sedemročného syna do školy. Nervuje ho chystaná písomka z prvouky, nuž si dodáva odvahy a pýta sa sestry: „Vieš ty vôbec, z koľkých častí sa skladá rastlina?“ Nastane ticho. Sestra, ktorá otázke nerozumie, sa zamrví v sedačke a vystrelí odpoveď: „Polievať!“

Marián Hatala

Obsah Listů 1/2009
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Dusno, šero a poézia

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu