Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2008 > Číslo 5 > Miroslav Kusý: Kolaboranti

Miroslav Kusý

Kolaboranti

Zarazilo ma, keď predstavitelia KDH (Kresťansko-demokratického hnutia) začali nedávno označovať svojich druhov v opozícii, predstaviteľov SMK (Strany maďarskej koalície) ako kolaborantov s vládnucim Smerom. Teraz mi nejde o to, či SMK so Smerom naozaj politicky spolupracuje, v čom a nakoľko s ním spolupracuje. KDH o tom nepredložilo nijaké dôkazy, sú tu iba nejasné náznaky, akési temné tušenia. Sporným sa pre mňa stalo iba samotné označenie, ktoré sa v tomto kontexte použilo: kolaboranti.

Tento pojem má totiž u nás (a vo všetkých európskych krajinách, okupovaných za 2. svetovej vojny hitlerovskou Nemeckou ríšou) veľmi hanlivý, dehonestujúci význam. Až taký, že po vojne sa kolaborantstvo s nacistami či voči ním vazalskými režimami (u nás napr. tisovským) trestalo smrťou.

Takto to doteraz chápu dotknuté národy, vrátane nášho, takto to vykladajú dobové slovníky a encyklopédie. Napríklad Malá československá encyklopedie (1984–1987): „Kolaborácia, spolupráca – za druhej svetovej vojny označenie pre politickú, prípadne i hospodársku a kultúrnu spoluprácu občanov krajín okupovaných fašistickými mocnosťami s okupantmi. K. bola vážnym previnením proti národnej cti a v určitých formách (či za určitých okolností) priamo národnou zradou.“

Podobne sa vyjadruje aj Šalingovej Slovník cudzích slov (1979): „Kolaborant – pejor. spolupracovník; za druhej svetovej vojny v krajinách okupovaných fašistami spolupracovník s nepriateľom; zapredanec, zradca.“

Ako to teda myslia v KDH, keď hovoria o predstaviteľoch SMK ako o kolaborantoch so Smerom? Snažia sa ich uviesť do národného povedomia ako zapredancov a zradcov, ktorí sa spolčili s úhlavnými nepriateľmi slovenského národa či občanov tejto krajiny vôbec.

To je však veľmi nebezpečné žonglovanie so slovami, mätenie pojmov. Vedie jednak k neoprávnenej, zaslepenej exkomunikácii Maďarov v SMK zo slovenskej politickej scény (patria na ňu „zapredanci a zradcovia“?); a takisto k dezinterpretácii pomerov na tejto politickej scéne vôbec.

Smer nie sú okupanti ani quislingovci, ale demokraticky zvolený víťaz parlamentných volieb, ktorý má stále vysokú podporu občanov tejto naďalej demokratickej krajiny. K tomu, aby som to uznal a bral do úvahy, nemusím byť prívržencom Smeru. Všetci zástupcovia občanov, ktorí sa dali zvoliť do parlamentu, sa zaviazali k spolupráci na jeho pôde, a to bez ohľadu na to, či patria k vládnej koalícii alebo k opozícii. Aj keď sa to niekedy nezdá, spolupracujú v pléne i v parlamentných výboroch, pri rozprave, pri podávaní návrhov, pri hlasovaní. Aj tá najohnivejšia výmena názorov je forma spolupráce; výsledkom hlasovania, pri ktorom sa stretávajú rozporné stanoviská, je záväzný väčšinový záver. Parlament nie je prioritne miestom boja rôznorodých postojov, ale miestom hľadania a nachádzania demokratických riešení. Často sú veľmi problematické, ale lepší spôsob ako spravovať veci verejné ľudstvo zatiaľ nevynašlo. Keď strany prestanú v parlamente spolupracovať, zatnú sa a nie sú ochotné pristúpiť k nijakým kompromisom, vzniká parlamentná kríza.

V tomto zmysle spolupracuje so Smerom, s vládnou koalíciou, s ostatnými parlamentnými partnermi aj KDH. Skončiť s tým by mohlo iba tak, že by odišlo z výborov, z parlamentu a stiahlo sa do politickej izolácie.

Iste, môžeme špekulovať o tom, kde sú hranice opozičnej „spolupráce“ s vládnou koalíciou a kde začína opustenie opozičného východiska. Tá hranica je prípad od prípadu veľmi pohyblivá a dosť neurčitá. KDH môže mať svoj názor na to, či SMK túto hranicu neprekročilo. Ja pre to nevidím nijaké relevantné dôvody. Ale kedy aj boli, nešlo by o zločin, nešlo by o kolaborantsvo. Tak ako nešlo o zločin ani o kolaborantstvo, keď sa svojho času KDH ponúkalo do vládnej koalície so Smerom.

Šlo iba o politiku.

Miroslav Kusý (1931) je politológ a filozof. Bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom rôznych organizácií na ochranu ľudských práv a autorom viacerých publikácií, medzi tie posledné patria Čo s našimi Maďarmi a Na vlnách Slobodnej Európy.

Trikrát na tému kolaborácia:

Mikuláš Huba: Ako ich definovať?

Miroslav Kusý: Kolaboranti

Ján K. Balázs: Akceptovanie zla

Obsah Listů 5/2008
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.