Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2008 > Číslo 4 > Marián Hatala: Ako vyrobiť clonu a získať glanc

Marián Hatala

Ako vyrobiť clonu a získať glanc

Ani letná sezóna na Slovensku už nie je uhorková. V jej priebehu doznieva jedna kauza, aby sa vzápätí začala iná. Je ich toľko, že aj keď sa vyberiete na dovolenku mimo svojej domoviny, o nič neprídete. Bezpečne sa môžete spoľahnúť, že vás privíta nová kauza zväčša známych aktérov.

Dovtedy sa však možno odstrihnúť, odpojiť. Napokon, v krajine vzdialenej viac ako sedemsto kilometrov od Bratislavy nie je až také ťažké vypnúť mobilný telefón, možno tam ignorovať aj tie štyri výtlačky istého slovenského denníka, ktoré sa každé ráno dajú kúpiť v miestnom obchodíku s tlačou a suvenírmi. Lenže najneskôr v okamihu, keď klíma začne prospievať vám a vašej rodine, stanete sa svedkom drobných udalostí, ktoré vás oblúkom vašich spomienok a asociácií vrátia o tých viac ako sedemsto kilometrov naspäť.

Severná Dalmácia. Trojhviezdičkový hotel, level zvaný all inclusive. K baru, pri ktorom si obyvatelia hotela čapujú nealkoholické a alkoholické nápoje, prichádza korpulentná dáma s adolescentom. Rozprávajú sa po chorvátsky. Mládenec pohrdne pripravenými pohármi, vytasí vlastnú plastovú fľašu a začne ládovať, čo sa do nej vmestí. Alebo skôr nevmestí, keďže otvor je priúzky, a tak mok tečie „šejdrem“. Prítomný čašník ohodnotí dianie tichou, temer nezachytiteľnou poznámkou v chorvátčine, a pustí sa do utierania dookola povylievaného nápoja. Nato dáma neurčitého veku (môže byť chlapcovi guvernantkou, babkou, matkou či tetou) sa na krotkého „kritika“ oborí plynulou, priam spevavou angličtinou, ktorou ho rázne upozorní, že ona sa v tomto hoteli ubytuváva každý rok, že sem nosí ťažké peniaze a vlastne živí aj jeho, nuž nevidí najmenší dôvod, prečo by si nemohla vziať, čo jej patrí. Čašník je razom spacifikovaný, paralyzovaný, zjavne nerozumie po anglicky, pochopí však, rýchlo vyutiera pult a ešte rýchlejšie sa vytratí – po anglicky. Epizóda potom má viacero pokračovaní vždy v jedálni, kde dotyčná dáma rozbíja rady či hlúčiky ľudí pred švédskymi stolmi, zbesilo sa vrhá na jedlo a ovocie, nakladajúc si všetko najprv na taniere, neskôr do tašky zavesenej cez rameno. Taška puchne, a hoci sa už nedá zazipsovať, lovkyňa ju zakaždým prinúti k poslušnosti tak, aby navzdory fyzikálnym zákonom prijala ešte tú či onú delikatesu. Ku konfliktu s iným strávnikom došlo len raz. Aj vtedy dáma plynulo prešla do pestovanej, uchu lahodiacej angličtiny.

A sme doma, povedal som si v tej chvíli a začal premietať.

Volanie domova

Aj u nás sa vláda správa, akoby bola nedotknuteľná. Rozdiel je iba v tom, že jej členovia sa dohovoria skôr po rusky, vzhľadom na svoju niekdajšiu politickú minulosť. Clonou, ktorá zároveň slúži ako glanc, teda nie je oxfordská angličtina, ale ľúbivá sociálna politika plná sľubov. Clonu a glanc pomáhajú vyrábať aj opakované žiadosti o ospravedlnenia a podávané žaloby na ochranu osobnosti. Pravda, najväčšmi verbálne útoky, v ktorých majstrovstvo naposledy osvedčil nezmar slovenskej politiky V. Mečiar, keď o opozičnom poslancovi Fr. Mikloškovi povedal, že má tri podoby. „Jedna je podoba šaša, druhá je podoba človeka s červeným nosom a tretia podoba človeka, ktorý je zákerný intrigán.“ (A sotva je takéto myšlienkovanie spôsobené nálezom Geomagnetického observatória v Hurbanové, ktoré skonštatovalo, že najviac porušené geomagnetické pole v Bratislave je v okolí parlamentu a hradu a že takéto poruchy môžu vplývať na človeka a jeho schopnosť koncentrácie, ba spôsobovať náhlu indispozíciu.)

Najvýdatnejšie však cloní a glancuje sám premiér. Hoci tým, ako pre privatizáciu energetiky hrozí bývalému ministrovi financií I. Miklošovi i jeho pravicovej vláde: „Bolo to niečo, za čo by možno dnes poslali do väzenia všetkých aktérov privatizácie, keby existovala aspoň štipka spravodlivosti.“

Háčik je v tom, že so spravodlivosťou a jej štipkami má nemalé problémy práve predseda vlády. Lebo keby bol spravodlivý a svojich dávnych sľubov pamätlivý (že odvolá každého člena kabinetu už pri čírom podozrení z protizákonného či nemorálneho konania), bol by z vládnej spoločnosti vypoklonkoval ministra financií J. Počiatka. Pán minister totiž absolvoval súkromný let so spoločnosťou ABS Jets (patrí finančnej skupine J&T) do Monaka, kde akoby náhodou navštívil jachtu, čo – ako na potvoru – tiež patrí J&T. Samo osebe by to bol len kaz na sociálnom imidži Smeru a vlády, lenže minister si takto vyhadzoval z kopýtka pár dní predtým, ako európske inštitúcie oznámili úradný kurz koruny a eura a vyslali Slovensko do eurozóny ako jej 16. člena.

Maslo a popol

Vie sa, že onoho 28. mája doobeda bolo na devízovom trhu nezvyčajne rušno. Guvernér Národnej banky Slovenska potvrdil, že niekoľko hodín pred úpravou centrálnej parity z 35,4424 koruny za euro na 30,126 korún za euro sa uskutočnilo 467 obchodov za asi 1,2 mld. USD. A keďže je nepravdepodobné, že by sa napr. J&T neušlo niečo z vyobchodovaných stoviek miliónov (J&T kupuje hotely v Moskve, plánuje obrovské investície vo Vysokých Tatrách, zíde sa každá koruna!), prepukol škandál. Začalo sa hovoriť o úniku informácií o zmene centrálnej parity a minister naostatok ponúkol demisiu, keďže sa nenašla ani jeho letenka, ani šek za ubytovanie, ba ani potrebných 76 poslancov na jeho odvolanie. Potom sa neboráka verejne zastalo samotné J&T a napokon vstúpil do deja premiér Fico, aby ponúkol ďalší z receptov na ochranu svojich ľudí. Uznal, že Počiatkovo správanie je „odsúdeniahodné“, on však nevidí dôvod, aby minister podával demisiu, lebo jeho rozhodnutie ponúknuť funkciu je „podstatne zrelším aktom ako návšteva jachty J&T v Monaku“. Recept znie: Ak máte maslo na hlave, posypte ho popolom. Každý uvidí popol, maslo si čoskoro nik nevšimne!

Sociálny štát, kto to je?

Obchodovanie na devízovom trhu pred oficiálnou zmenou parity nateraz preveruje NBS. Kým však parlamentu predloží správu o výsledkoch šetrenia (v septembri), máme dosť času na to, aby sme si pripomenuli, že za ministra financií sa postavila najprv finančná skupina a až potom premiér, že premiér, ktorý sám seba pasoval za bojovníka proti finančným skupinám, podlieha ich tlaku a tlaku lobistov, stojacich za jeho stranou Smer. A prichádzajú znepokojujúce otázky: Kto fakticky vládne na Slovensku? Akú hodnotu majú reči o sociálnom štáte, ak vláda umožňuje zarobiť finančným skupinám milióny korún na zmene centrálnej parity a súčasne navrhuje zvýšiť prídavky na deti o 100 korún? Alebo pripravuje čudesnú reguláciu cien energií? Podľa nej bude zmrazovať, ceny energií pre domácnosti, podporu však majú získať aj milionári žijúci vo vilách s obytnou plochou 200 a viac metrov štvorcových. Takýto horný limit spotreby plynu totiž vláda stanovila – na úrovni 6500 kubíkov ročne. Práve po túto hranicu bude mať rodina nárok na štátom „ošetrené“ ceny plynu. Isteže, slovenské domácnosti platia veľa za energie – vzhľadom na svoje príjmy i v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Ceny energií však stúpajú na celom svete. A okrem toho: Kto a ako bude kompenzovať vysoké ceny áut či vstupné do kina? O rekordných cenách benzínu a potravín ani nehovoriac.Premiér už avizoval aj ďalšiu formu podpory sociálneho štátu, a to z vyššieho výberu daní, ktoré štátny rozpočet získava z cien benzínu a nafty. To, čo ľudia na čerpacích staniciach zaplatili navyše oproti rozpočtovému plánu, chce vláda vrátiť adresne – sociálne slabším skupinám, mladým i dôchodcom. V strehu vyčkajme. Čo ak pôjde o istý variant plošnej adresnosti ako v prípade vyššie spomínaného plynu? V každom prípade 125-gramový Pribináčik stojí v Bratislave 0,99 € (obchody už uvádzajú ceny duálne) a mesačný príjem v nemocnici pôsobiaceho lekára s dvoma atestáciami a pätnásťročnou praxou predstavuje asi 650 netto (bez nočných služieb).

V ringu, ale bez súpera

Nie je toho veľa, čo v polčase jedného funkčného obdobia musí Fico urobiť, aby pokojne vládol a pritom posilňoval svoje postavenie. Nad hlasmi kuvikov, že Slovensku pod jeho vedením hrozí medzinárodná izolácia, ekonomický regres a politická nemohúcosť, sa dnes môže schuti zasmiať. Eurosocialisti prijali Smer späť do svojich radov, spoluúčasť SNS a HZDS na správe krajiny už v medzinárodnej verejnosti nevyvoláva pohoršenie. Strieda ho čosi ako zhovievavé prehliadanie bez nediplomatického škrípania zubov.

Ficovou prednosťou je, že vie strhnúť pozornosť na úspechy súčasnej vlády i na úspechy predchodcov, ktoré si prisvojil. Viac vidieť to, čo sľúbil a splnil (zrušené poplatky v zdravotníctve, stiahnutie vojakov z Iraku, zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa…), než to, čo sľúbil a nesplnil (neznížená spotrebná daň na palivá a neznížená DPH na potraviny, neodškodnenie klientov nebankových spoločností…).

Preferencie Smeru môže sotvačo ohroziť, tým skôr, že neexistuje reálna hrozba akcieschopnej, jednotnej opozície. Tá stratila štrnásť poslaneckých kresiel, namiesto trojbloku tvorí už len dvojblok, má nepopulárnych lídrov a novú straničku – Konzervatívnych demokratov Slovenska, ktorí sa odštiepili od KDH a ich jedinou výraznou ambíciou je vlastný kandidát pre budúcoročné prezidentské voľby! Opozícia má okrem toho málo času do parlamentných volieb. Čas hľadania spôsobu, obsahu a formy vedenia opozičnej politiky totiž plynie rýchlejšie, než sa mohlo zdať. A keďže chýba vízia, ucelená alternatíva k Ficovmu spôsobu politiky, nepomáha ani skoro horúčkovité zvolávanie brífingov pri každej príležitosti, pri každej téme, ktorá by aspoň teoreticky a o promile mohla koalícii ublížiť. A tak sa rozplynul Veľký Slavkov, tendre na ministerstve obrany, falšovanie podpisu predsedu SNS J. Slotu v parlamente, prehrmel tlačový zákon a medzičasom sa zabudlo aj na slovenského devianta A. Nováka. Nečudo, že Fico sa o opozícii vyjadruje s opovrhnutím. Svoj vzťah k nej demonštroval aj v čase, keď SMK ako jediná opozičná strana podporila Lisabonskú zmluvu. Za hlasovanie sa poďakoval len koaličným partnerom. Vyrába clonu a má glanc. Ako tá korpulentná dáma hovoriaca po anglicky…

Marián Hatala (1958) je spisovatel a překladatel, člen rakouské spisovatelské organizace GrazerAutorenversammlung. Žije v Bratislavě.

Obsah Listů 4/2008
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.