Miloslava Kodoňová

Daň zo stratenej hodnoty

V poslednú júnovú nedeľu, na prahu očakávania veľkých školských prázdnin skontroloval tridsaťtriročný Milan Žilavý so synmi Martinom a Tomášom bicykle a vyšli von, prevetrať sa. Malebná cesta okolo Rohožníka, ktorá delí na trase Lozorno-Jablonové-Pernek-Kuchyňa-Rohožník dediny a polia od posledných hornatých výbežkov Malých Karpát, známa medzi bratislavskými hubármi aj ako dubáková magistrála, bola ešte pohodlne poloprázdna. Bolo slnečno, skôr sucho, na ceste pokoj, hríby ešte nerástli.

Nebolo času ani zľaknúť sa – z pravotočivej zákruty sa v protismere vyrútilo na troch cyklistov osobné audi, ktoré riadil tridsaťjedenročný Rastislav Žitný. Prominentná tvár televízie Markíza, pred niekoľkými sekundami ešte fešák a, podľa mojej mienky, do tej osudnej chvíle dokonca takmer aj sympaťák. Ako zriedkavá výnimka medzi mnohými z podobného rangu. Keď sa auto zastavilo na strome, nevedel o sebe ani o svete nič. Netušil, že ťažko zranený päťročný Tomáško sa napriek pokusom o kriesenie nepreberá z bezvedomia. Že jeho zranený otec Milan v šoku sľubuje strojcu nehody zabiť.

Vecný záznam

Podnes, čím myslím začiatok augusta, sa vlastne verejnosť nedozvedela, v akom zdravotnom stave sa Rasťo Žitný nachádza. Štyri dni po nehode a v deň Tomáškovho pohrebu sa čitatelia tabloidu Nový čas dozvedeli, že „Žitného zdravotný stav sa stabilizoval“ – bez ďalšieho vysvetlenia. Ochotne sa dali, ako vždy, počuť policajti. Dali na známosť vždy platnú formulku, ktorá sa univerzálne hodí na každú všeobecnosť: že totiž vodič Žitný „neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať“. Rovnaký tabloid priniesol 22. júla nechutný materiál s názvom Účet za jazdu smrti s pointou, že Žitný prišiel o zdravie , morálny kredit a ešte aj kopu peňazí, ktorú autor precízne štruktúruje. Aby čitateľ nezapochyboval, čo je pre dotyčného novinára a jeho a periodikum hodnotou.

Voľba oficiálneho jazyka, ktorý umožňuje zhostiť sa povinnosti a nič nepovedať, sa tentoraz dosť prekvapivo nestretáva s nejakým väčším odporom verejnej mienky. Najviac „príspevkov“, ktoré posielajú Žitného do basy a opakujú jeden po druhom, že „jazdil ako blázon“ a že „bolo len otázkou času, keby sa vybúra“, sa nájde na markízackej internetovej stránke. Pozoruhodne zdržanlivý Bohumíl Stejskal (mediálne.sk) sa priznáva, že o Žitnom nechce hovoriť, a obmedzuje sa iba na vecný záznam faktu, že Markíza nezvládla komunikáciu nehody svojho obľúbeného moderátora, hoci v podobnom prípade inej konkrétnej dopravnej nehody medzi Modrou a Šenkvicami tento prípad podrobne rozpitvala.

Strach zo smrti

Možno je tu podrobností až cez limit, ale ťažko sa im vyhnúť, lebo celý prípad a jeho komunikácia vypovedá o súčasnom stave printových i elektronických médií na Slovensku, o nedostatočnej citlivosti a schopnosti rozlišovania v prostredí, kde sa tvorí a ovplyvňuje verejná mienka. Nové (alebo inovované) printové i elektronické médiá na Slovensku sa vrhli na bulvár a úplne sa zriekli úcty k tradičným hodnotám.

Rodina Rasťa Žitného je asi dosť racionálna a citlivá, aby prijala údel brániť ľudskú dôstojnosť svojho člena a nepredávala jej zvyšky za lacný groš. Celý Žitného príbeh sa predsa len líši napríklad od príhody Štefana Skrúcaného alebo Mariána Labudu. Už aj preto, že Žitný je (alebo bol) sám ohrozený na živote a nik neuverí, že by bol chcel zabiť dieťa a pritom riskovať svoj život. Ochranný postoj jeho rodiny naznačuje, že sa snaží alebo byť v súlade s Rasťovým postojom, alebo aspoň naplniť to, čo by on sám chcel vykonať pri plnom vedomí. Smrť, ktorú Žitný spôsobil a ktorej sa sám nechtiac vystavil, je predpokladom, že on sám a ľudia jeho prípadom zasiahnutí môžu pochopiť nepretržitú kontinuitu medzi životom a smrťou, ktorú sa moderná spoločnosť snaží od seba radikálne oddeliť. Dôsledkom toho je strach zo smrti. Každá ľudská skúsenosť, aj tá Rastislava Žitného, je majetkom nás všetkých: nik z nás neprichádza na svet ako prvý, existujeme na úrovni našich predchodcov. Existovať na úrovni nahromadenej minulosti je pokladom človeka a jeho veľkou výsadou.

Miloslava Kodoňová (1932) je novinárka, publicistka, dlhoročná redaktorka týždenníka Mosty. Zaoberá sa religionistikou a tiež slovenskými médiami. Žije v Bratislave.

Obsah Listů 4/2008
Archiv Listů
Autoři Listů

Miloslava Kodoňová

Daň zo stratenej hodnoty

Vecný záznam

Strach zo smrti

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu