Martin Porubjak

Čo nebýva bežné

Zriedkavo sa pošťastí čosi, čo nebýva bežné, čo sa zvykne považovať priam za nemožné. Film Vladimíra Michálka O rodičích a dětech založený takmer úplne na dialógoch, na rozhovore otca so synom a syna s vnukom, je dôkazom, že čosi také možné je. A hoci je scenár adaptáciou rovnomennej knihy Emila Hakla spočívajúcej takisto výlučne na rozhovoroch, vznikol na základe prózy film, ktorý nielen počúvame, ale na ktorý sa s rozkošou dívame.

V dnešnej klipovej dobe čo najefektnejších záberov, opulentných obrazov a vizuálnych atrakcií, ktoré sa na nás v prudkých strihoch rútia z plátna i obrazovky, je film snímajúci prevažne dvoch mužov kráčajúcich raz do mesiaca na prechádzke pražskou Stromovkou, zoologickou záhradou a periférnym okolím ozajstnou raritou. Tí muži – otec sedemdesiatnik a syn štyridsiatnik (a neskôr ešte aj vnuk po dvadsiatke) – sú k sebe pripútaní nielen biologicky, ale v súčasnosti čoraz zriedkavejšou potrebou byť spolu, hoci len raz do mesiaca. Pričom ich vzťah nie je vonkoncom harmonický, otec aj syn si môžu všeličo vyčítať: po rozpade rodiny zostali medzi nimi nezahojené jazvy, trpké spomienky na hysterickú matku, averzia syna voči autoritatívnemu otcovi, tvrdohlavosť obidvoch. Ale napriek tomu – i ponad všetky patálie a nedorozumenia – sa klenie potreba byť spolu, porozprávať sa o tom, ako sa melú a smažia najlepšie fašírky, aké zvláštne bytosti sú ženy, čo tak asi znamená smrť a čo život, čo choroby, čo erotické i neerotické sny. Otec samozrejme dospelého syna poučuje, karhá, vyzvedá sa, a syn to pokorne a láskavo znáša s toleranciou zrelého muža voči mierne senilnejúcemu starcovi. Nikde tu nezaznie „bodrý humor“, akým tak často oplývajú divácky najatraktívnejšie české filmy.

Vladimír Michálek nie je „lacný“, hoci vtipný je, ale takým svojským trpkým spôsobom. A napriek disharmonickým tónom a napätiam medzi oboma mužmi cítime a vidíme, ako sa na svoje pravidelné prechádzky a debaty tešia, ako sa pre nich z „povinných“ stretnutí stáva priam posvätný rituál.

A hoci takto nadšene píšem o „filme-rozhovore“, nemyslite si, že sa v ňom niet na čo pozerať. Prechádzky zhovárajúcich sa mužov sa odohrávajú na pozadí čudesných exteriérov pražskej periférie, prekvapujúcich zákutí Stromovky, rozbúraných ulíc z počiatku minulého storočia, ktoré nemilosrdne ustupujú blokom novej výstavby. Nostalgické obrazy „neturistickej“ a strácajúcej sa Prahy.

A Michálkov film je aj filmom československým. Syn špacírujúceho sa otca splodil na vojenčine pred dvadsiatimi rokmi v Martine dieťa. Nikdy o ňom ani len netušil a teraz sa s ním – s už dospelým mužom – po prvý raz stretáva práve v Martine. Takže máme pred sebou na filmovom plátne aj tretiu generáciu. A ten vnuk je opäť iný než otec a dedo, ale zároveň sa na oboch aj veľmi podobá.

Chlapov troch generácií jedného rodu hrajú traja vynikajúci herci: Josef Somr, David Novotný a Ľuboš Kostelný, pričom Novotný s Kostelným sa na seba ponášajú priam frapantne. Ich podobnosť však nie je iba podobnosťou fyzickou, „zrkadlovou“; obaja herci skvele (no nevtieravo!) zahrali podobnosť gest, chôdze, pohľadov… A všetci traja si navzájom veľmi lezú na nervy a všetci traja sa zároveň veľmi potrebujú. Až tak, že vnuk preberie otcovi mladú milenku. „To jsou paradoxy!“

Josef Somr tu zahral svoju životnú rolu, ktorá sa vyrovná aj jeho slávnemu „ajznboňákovi“ z Menzlových oskarových Ostře sledovaných vlaků. Režisér Vladimír Michálek sa priznáva, že bez Somra si film nevedel predstaviť: „Kdyby to on nevzal, tak jsem netušil, kdo by tu roli hrál. Alternativu jsem neměl. Ty dva týdny, kdy jsem čekal na jeho rozhodnutí, byly nejpernější z celé přípravy filmu. Nijak jsem na něj netlačil, scénář jsem mu nechal v trafice před jeho domem, čekal jsem, až si to přebere.“

Táto poznámka o scenári v trafike ma dojala – je typická pre Michálkov film, je typická pre prístup tohto režiséra k hercom! A na výsledku, atmosfére, hereckých výkonoch a poetike filmu sa to zreteľne odrazilo. Vzniklo dielo naplnené emóciami a jemným humorom, dielo doslova „čechovovské“.

Vladimír Michálek v rozhovore v Lidových novinách povedal: „Chtěl jsem udělat normální, nehysterický film, který by nikoho neohromoval kdovíjakými ambicemi…“ To sa mu podarilo. A zrejme aj preto je jeho skromný a zdanlivo „nefilmový“ film taký vynikajúci!

O rodičích a dětech. Režie: Vladimír Michálek,

Česko 2007, 110 minút. Hrajú: David Novotný, Josef Somr, Ľubo Kostelný, Zuzana Stivínová, Lenka Vlasáková, Jiří Lábus

Martin Porubjak (1944) je dramaturg Slovenského národného divadla, režisér. Žije v Bratislave.

Obsah Listů 2/2008
Archiv Listů
Autoři Listů

Martin Porubjak

Čo nebýva bežné

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu